Karaoke kisses »h.s. (Slovak Translation)

Nenechaj ma ísť.

  Cítila som sa divne, keď som odišla. Istotne som vedela, že to nebola správna vec, ale zároveň som potrebovala vedieť, či tam ten chalan dnes nebude. Bolo to zvláštne. Ani som nevedela, či by som sa s tým chalanom mohla skamarátiť, ak by som ho vôbec našla. Cítila som sa ako keby som bola k nemu ťahaná, iba tak to viem opísať.

  Vkročila som do baru a poobzerala sa, vidiac hromadu ľudí zahŕňajúcu aj Harryho kamarátov sediacich za jedným stolom ako minule. Zasiahla ma vina, a tak som od nich rýchlo odvrátila zrak, sadajúc si na druhej strane baru.

  Karaoke nezačne ešte ďalších päť minút, ale ja som tam iba sedela, sledujúc a snažiac sa zistiť, či niekto z nich nebol ten hlas, ktorý som počula toľko dní dozadu. 

  Otec ku mne prikráčal a posadil sa. "Hej, čo sa deje?"

  "Čo myslíš?"

  "Vyzeráš byť smutná." povedal, predtým ako sa zatváril tak ako to robí vždy, keď chce zo mňa niečo dostať.

  Vydala som dlhý povzdych, ale stále nič nepovedala, a tak prehovoril znovu. "Si tehotná?"

  "Uhm, nie. Som panna." povedala som nemotorne. Pravdepodobne by som nebola keby som neopustila Harryho. Zamračila som sa. "Vďaka, že mi pomáhaš cítiť sa ešte mizernejšie."

  "Hej, nemala by si sa cítiť mizerne, že si panna." Zmraštil obočie. "Stále si moje malé dievčatko."

  Polovične som sa naňho usmiala.

  "Takže, čo sa deje?"

  Pozrela som sa naňho, a potom späť na Harryho kamarátov. "Ja, uhm. Tuším, že som sa len pohádala s Harrym." povedala som polovičnú pravdu.

  "Vy ste teraz spolu?"

  Pokrčila som plecami: "Naozaj neviem čo sme. Pravdepodobne nič po dnešku."

  "Vyriešite to."

  "Ako to vieš?"

  Mykol plecami: "Vidím ako sa na teba pozerá a viem, že to je iba chvíľa, ale takto som sa pozeral na tvoju mamu."

  Priložila som si ruky k tvári a oprela si lakte o stôl. "Vďaka, oci."

  "Hocikedy, princezná." Odišiel od stola a moja pozornosť sa presunula na pódium, kde niekto zapínal karaoke aparatúru. Videla som ako sa pár Harryho kamarátov išlo zapísať na zoznam a sledovala ako prvá osoba išla na pódium. Niall. Videla som ho spievať predtým a bol veľmi dobrý, začala som počúvať, keď ďalšia vec zachytila moju pozornosť, zvoniaci zvonček na dverách. Pozrela som sa tam a Harry vošiel dnu, hneď sa stretajúc s mojimi očami. Pozrela som sa dole a keď som sa o pár sekúnd neskôr pozrela naspäť hore, sedel s jeho kamarátmi.

  Nevedela som ako sa mám cítiť. Chcela som sa len postaviť od stola a bozkávať ho, pokým by naše pery neboli opuchnuté. Chcela som, aby vedel ako veľmi som o neho dbala, ale zároveň som nemohla, pretože bol na mňa nahnevaný.

  Videla som ako si vytiahol zápisník z jeho vrecka a začal z neho čítať. Pol to ten istý zápisník, do ktorého zvykol písať každý deň, keď prišiel a myslím, že si pamätám ako mi vravel, že doň niekedy písal piesne, hoci ich nikdy nikomu neukázal.

  Niall skončil s pesničkou, ktorú spieval a ďalšia osoba šla na pódium. Rozhodne nebola až taká dobrá ako on, v skutočnosti som si dosť istá, že nemala hudobný sluch.

  Videla som ako sa Harry na mňa pozrel vždy, keď niekto šiel na pódium. Vyzeral byť ranený a smutný a to ma nútilo cítiť sa ešte viac vinne.