Predstieranie

22.Podviedol som svoje obavy, rozišiel sa s pochybnosťami

Podviedol som svoje obavy, rozišiel sa s pochybnosťami, zasnúbil sa s vierou a teraz si beriem svoje sny

Celú celučičkú dobu sa sťažoval. Mala som chuť vystúpiť.

"Tak sme to mali zrušiť," povedala som otrávene a on pokrútil hlavou.

"Skoro chceš vycúvať,"

"Nechcem vycúvať! To tebe sa to nepáči..."

"Predstav si, že nepáči. Nepáči sa mi ako sa naši budú pretvarovať, hrať sa na najlepších rodičov. Bude tam moja premúdrelá sestra a nevlastný brat,"

"Je to len večera," zamrvila som sa a nálada mi klesla na bod mrazu..

Vzdychol si a pridal hlasitosť. Bola som ignorovaná a naše slová zastúpila hlasná hudba, ktorej som stále nevedela prísť na chuť.

Keď zastavili pred známou bránou, chcela som ísť domov. Asi to bol vážne zlý nápad. Zaparkoval pred garážou a vypol motor.

"Poďme sa pozrieť na tú pohromu,"

Pretočila som očami a bez slov som vystúpila.

Ani sme nestihli zaklopať a otvorila nám Andyho mama. Tipujem, v živote som ju nevidela.

"Tu ste," povedala mäkko a pustila nás dnu.

"Poďte ďalej," ukázala smerom do kuchyne. Aha, ja nemám vedieť čo kde je, takže som čakala na Andreja nech ide prvý.

Za stolom sedeli traja ľudia.

"Toto je Laura, moja kamarátka," prehovoril pomaly a mňa sa to dotklo. Čo sa ale dalo čakať. Veď spolu oficiálne nechodíme, teda, mám v tom zmätok. "Laura, toto je môj brat, sestra a otec,"

Pozdravila som ich.

"Ale my sa poznáme, však?" poznamenal jeho otec a ja som sa mierne začervenala. Áno, presne som si spomenula ako som vošla do ich bytu v Bratislave, kde ma mal čakať Andrej, ale namiesto toho tam bol on.

"No áno, my sme sa už stretli," začala som vyhýbavo.

"Áno stretli. Andrej Vás doučoval." zasmial sa jeho otec a ja som sa začervenala.. "Posaďte sa," vyzval nás a ja som sa posadila vedľa Andreja. Jeho súrodenci si ma skúmavo prezerali. Občas by som mala dať naozaj na Andreja, toto nebol najlepší nápad! Zaškŕkalo mi v bruchu a všetci sa na mňa pobavene pozreli. Skvelé...

"Vidím, že je niekto hladný, hneď idem pre predjedlo,"

Nepredstavená pani domu priniesla predjedlo a my sme začali jesť. Bola som vážne hladná a chutilo to neskutočne. Ak by som bola doma, určite by som vylízala aj tanier...na rad prišla polievka. Priznám sa, že paradajkovú polievku moc nemusím, ale táto chutila geniálne.

Vychutnávala som si jedlo, takže som sa nezapájala do debaty. Riešili sa celkom bežné veci, aký bol týždeň, kto má čo nové, že im treba vymeniť poštovú schránku. Všetko sa zdalo byť v poriadku, až pokiaľ sa neprišlo na tému vysoká. Zaznela otázka kam chcem ísť na vysokú, tak som im odpovedala, že na právo. Buď sem do Bratislavy, alebo kľudne aj do Trnavy.

Taká istá otázka smerovala aj Andrejovi.

"Musíme to riešiť práve teraz?" odpovedal zjavne podráždene.

"Áno je na to geniálna doba. Kedy inokedy?"

Andrej neodpovedal, tak pokračoval jeho otec. "Už by si si mal ujasniť čo chceš v živote dosiahnuť. A toto je dôležitý krok. Vysoká! Mal by si rozmýšľať do budúcnosti a nezaujímať sa o blbosti. Pozri sa, tvoja sestra študuje medicínu,"