Oblaky nad Bratislavou sa zmenili na veľké čierne mračná. Z neba začali padať drobné kvapky dážďa. Pomaly mi stekali po tvári,ale mne to vôbec nevadilo. Práve som stála na nádraží a čakala svojho priateľa Olivera. Meškal už desať minút. Nervózne som prekračovala z jednej nohy na druhú a nevedomky si hrýzla spodnú peru. Za iných okolností by som nebola nahnevaná,lenže dnes máme ročné výročie. Neverím ako ten čas rýchlo prešiel. Mysľou mi prebehla otázka: "Čo by sa stalo,ak by sme sa nikdy nestretli?" Náhle do mňa niekto narazil. Spadla som na zem a premýšľala čo to môže byť za idiota. Pozrela som sa hore. Bol to môj spolužiak. Podal mi pomocnú ruku a naše pohlady sa stretli. Tým to všetko začalo.
YOU ARE READING
Zostaň so mnou
Teen FictionPozor! Tento príbeh je fikcia. Ak sa vám osoby zhodujú so skutočnosťou je to náhoda. Každý koniec je novým začiatkom. Je len na nás,či to dokážeme prijať a začať odznova.
