Prešiel mesiac a medzi mnou a Samom sa nič nezmenilo. Vlastne zmenilo,ale k horšiemu. Začali sme sa ignorovať. Najhoršie na tom bolo,že som ani nevedela prečo. Naším spoločným stretnutiam s partiou sa vyhýbal a neodpovedal ani na moje správy. Časom som sa s jeho ignoráciou naučila žiť. Dalo by sa povedať,že som si na ňu skôr zvykla.
Musím uznať,že ten mesiac nebol len o smútku. Zažila som aj veľa žúrov kde alkohol tiekol s plným prúdom a úletov. Riešila som sa so samotným Samuelom Sadivom. Nie každá baba má tu možnosť. Veľmi mi to zvýšilo sebavedomie,veď je členom Haha Crew. Keď som ale videla,že to nemá ďalej zmysel,začala som opäť stáť s nohami pevne na zemi. Bol to jeden z tých týždňových úletov,ktorý začal úplne nečakane. Začalo to tak,že sme boli s partiou v klube Dole na ich koncerte. Zhodou okolností sme sa nejak zarozprávali a vymenili si telefónne čísla. Síce to netrvalo dlho,no na tento zážitok budem vždy s radosťou spomínať. Medzitým som sa aj veľmi skamarátila s Lukym a Roxanou. Stali sa jedni z tých pravých.
Je tu posledný školský deň. Nemôžem tomu uveriť,že je už všetkého koniec. Na tomto mieste som už posledný krát. Neviem či sa mám z toho tešiť alebo plakať. Mám z toho zmiešané pocity. S ľudmi s ktorými som prežila deväť rokov,sa musím odlúčiť. Jedine,s kým sa natrvalo nelúčim je Alica so Sisou. Idú na tú istú strednú ako ja. Ďalšie štyri roky s nimi,aspoň tam bude niekto známi. Keď nám triedna rozdala vysvedčenia,všetci sme sa medzi sebou začali lúčiť. Prečo sme si neuvedomili skôr,ako nám na nás záleži? Neskoro sme na to prišli. Sľúbili sme si,že naša partia sa nerozpadne,aj keď každý z nás bude niekde inde. Pri lúčení prišiel aj za mnou Sam. S neistotou v očiach sa na mňa pozrel. Ospravdlnil sa mi za všetko,čo sa stalo nedávno. Ospravdlnenie som prijala,každý si zaslúži druhú šancu. Zrejme ho to potešilo,lebo ma objal. Objatie som mu opätovala,veď sme tu posledný krát spolu.
Poobede sme šli s partiou do pizzérie. Jakub si celý čas s niekým písal SMS-ky. Nechcel nám prezradiť s kým. Náhle sa otvorili dvere. Do miestnosti vstúpil Sam. Bolo to veľmi nečakane,všetci sme si mysleli,že medzi nás už nepatrí. Zo všetkých strán sa na neho hrnulo milión otázok. Fajn,milión ich nebolo,no bolo ich naozaj veľa. Všetko nám vysvetlil. Nestretával sa s nami,lebo mal dôležité futbalové tréningy a osobné problémy. Pri slovnom spojení "osobné problémy" sa na mňa pozrel a ja som sa zvrtla na stoličke.
Večer Luky navrhol,že by sme mohli náš koniec školy osláviť. Všetci s tým súhlasili. Ak mám byť úprimná,nebola som z toho moc nadšená,lebo moje posledné večery s alkoholom nedopadli najlepšie. Slúbila som si,že budem piť s mierou. Jakub rýchlo vytočil Vilove číslo. Vilo bol ich starší kamarát,ktorý im kupoval alkohol. On si to jediný mohol dovoliť,veď mal už dvadsať.Po pár minútach sa vrátil aj s dvoma flašami vodky. Jakub mu dal peniaze a Vilo nasadal do svojho auta. My sme sa vybrali na lúku,kde máme tie najlepšie zážitky.
Prišli sme na lúku. Sadli sme si na trávu a pustili sme sa do pitia. Po prvej flaši boli skoro všetci okolo mňa na mol. Jedna z mála som bola po dlhom čase v pohode. Niekto ma chytil za ruku. Bol to Sam. Spýtal sa ma,či sa s ním nejdem prejsť. Súhlasila som. Prechádzali sme sa po lúke a rozprávali sme sa ako za starých čias. Uprostred lúky sme zastali. Nastalo medzi nami ticho. Čakala som na to,čo sa bude diať. "Chceš so mnou chodiť?" spýtal sa ma asi po piatich minútach ticha. Hneď som súhlasila. Konečne som sa nezachovala tak,ako minule. Jemne ma objal. Stáli sme tam na sebe nalepený veľmi dlho,kým nás niekto nevyrušil. Bol to Jakub. Hneď tušil,čo sa stalo. Od nadšenia si začal spievať. Utekal za ostatnými,aby im prezradil túto radostnú správu. Všetci sa tomu radovali.Iba Sonnie ticho stála. Obzrela som sa okolo seba. Chýbal tam Patrik. Večer tam ale ešte bol. Šla som za ňou a opatrne som sa jej spýtala,čo sa stalo. S trasúcim hlasom mi oznámila,že sa s Patrikom dnes rozišli. Nemohla som tomu uveriť. Ako to mohol spraviť? Bolo to veľmi nepekné gesto od neho.Navrhla som ostatným aby sme šli ešte do klubu Dole.
V klube sme oslávili môj vzťah so Samom a Sonnie tam zároveň zapila aj svoj žial. Po pol hodine bola už úplne na mol. Prehnala to tak,ako ja minule. Dosť dobre vedela,že takto nemôže ísť domov. Zobrali sme ju na WC-ká,aby sa dala trocha dokopy. Lucy sa jej ponúkla,že môže presprať u nej. Napísali sme Soniinej mame,že dnes prespí u Lucy. Našťastie s tým súhlasila.
Prišli sme za ostatnými. Pozreli sme sa sme sa smerom ku pultu. Bol tam Patrik s nejakou čiernovlasou babou. Dosť dobre sme vedeli,že to Sonnie nemôže vidieť. Lucy sme všetko vysvetlili a zobrala ju rýchlo ku sebe. Luky a Matej si Patrika odchytili samého. Na naše prekvapenie mu nepekne vynadali. Zaslúžil si to. Patrikovi očividne došli slová,tak so svojou čiernovlasou náhradou za Sonnie odišiel. Keď bolo 1:10 šla som so Samom už domov. Pred vchodom sme sa ešte chvílku rozpravali. Potom sa ku mne jemne nahol a dal mi pusu na rozlúčku. Na tento moment som celý čas čakala. Nemohla som tomu uveriť,že všetko tak dobre dopadlo. Iba ma to mrzelo s tou Sonnie. Verím,že čoskoro si nájde niekoho lepšieho.
Večer pred spaním som si ešte chvílku písala s Lucy. Sonnie bola už na tom lepšie. Táto správa ma veľmi potešila. Keď som zaspávala,premýšlala som nad dnešným dňom. Kto vie, koľko budem so Samom a či naša partia vydrží aj s nástupom na stredné školy. Na tieto otázky nepozná zatiaľ odpoveď nikto,ale verím,že všetko vydrží čo najdlhšie.
Toto je posledná časť príbehu Zostaň so mnou. Čoskoro začnem písať druhú sériu. Bude to koniec celého príbehu. Ak vás zaujíma,ako to všetko dopadne,kľudne si ju prečítajte. Ďakujem všetkým,čo čítali tento príbeh. :)
YOU ARE READING
Zostaň so mnou
Teen FictionPozor! Tento príbeh je fikcia. Ak sa vám osoby zhodujú so skutočnosťou je to náhoda. Každý koniec je novým začiatkom. Je len na nás,či to dokážeme prijať a začať odznova.