Zostaň so mnou

Kapitola 8

Prešli dva týždne od toho incidentu s Andrejom. Od toho dňa sa v našom meste  neukázal. Keď ho chalani volali k nám,tak si vždy našiel nejakú výhovorku. Všetko bolo kvôli mne. V podstate mi ani nechýba. Takých lások ešte bude. Momentálne to medzi mnou a Samom riadne iskrí. Aj by som s ním chodila,ale nechcem sa opäť sklamať.

Kráčala som k našej klubovni,kde sa stretáva naša partia. Vstúpila som tam. Navôkol bolo ticho čo bolo nezvyčajne,lebo vždy odtiaľ šiel smiech. S nesmelým krokom som  prechádzala dlhou chodbou. Obávala som sa,že tam už nikto nie je. Boli tam ale všetci,no nič nebolo ako predtým.

Vstúpila som do našej izby a zostala som tam zarazene stáť. Všetci boli ticho,niektorí plakali. Hneď som vedela,že sa stalo niečo zle. Pozrela som sa okolo seba či tam všetci sú. Jeden z nás tam nebol. Bol to Jakub. Hlavou mi prebehla hrôzostrašná myšlienka. Čo ak sa mu niečo stalo? Ticho prerušila Sonnie. Povedala Samovi až mi to povie. Vtedy prišla tá správa,ktorá ma položila na kolená.

"Jakub je v nemocnici." povedal Sam.
Ja som zhlboka dýchala a dúfala,že ide iba o nepodarený vtip aj ked ostatní sa tak tvárili.
"Cestou z tréningu ho zrazilo auto." pokračoval Sam v rozprávaní.
"Nie!" kričala som. Silno som sa rozplakala. Všetka riasenka mi stekala po lícach. Bolo mi to ale jedno,išlo o život môjho najlepšieho kamaráta. Neskôr sa môj plač premenil na hlasný rev a spadla som na kolena. Všetci ma utešovali. Prečo práve on? On si to nezaslúžil. Stále som tomu nemohla uveriť.

Za pár dni,keď som to už rozdýchala a prijala sme šli za Jakubom do nemocnice. Nešli sme tam všetci. Iba ja,Sam,Patrik a Lucy.Ležal na jednotke intenzívnej starosti. Prístroje za neho všetko vykonávali. Pri pohľade na to sa mi hrnuli slzy do očí. Sam ma pevne objal. Slza sa mi kotúlala po líci. Sam ma podporoval a tvrdil,že všetko bude opäť dobre. Chytil ma za ruku a sľúbil mi,že cez leto sa všetci spolu vidíme. Aj s Jakubom.

Niekto si za nami odkašlal. Otočila som sa a bola som prekvapená. Bol to Andrej. Pozdravil nás. Váhavo som ho odzdravila. Zo všetkými sa objal. Chvíľu som premýšľala,či to objatie prijať ale teraz tu ide o dôležitejšie veci. Zavesila som sa mu okolo krku a hlavou mi prešli všetky spomienky s ním. Nakoniec som si od neho dala odstup a zobrala Sama za ruku smerom na balkón. V ten deň sme sa o dosť zblížili,ale na vzťah to stále nebolo. Bolo vidieť,že by aj on chcel vzťah,ale nevedeli sme sa k tomu akosi dopracovať.

Pristúpil k nám lekár. Oznámil nám,že navštevovacie hodiny sú u konca. Spýtali sme sa ho ako je na tom Jakub. Zo začiatku nám to nechcel povedať. Nakoniec nám s tým pomohol Andrej. Bol Jakubov bratranec. Rodina má právo vedieť co sa deje s jeho príbuzním. Jakub má zlomenú ruku,menší otras mozgu ale jeho stav sa zlepšuje. Táto odpoveď ma mierne zahriala u srdca. Medzitým som sa dozvedela,že Andrej už nechodí s Amandou lebo ho podviedla. Ja som sa nad tým iba zasmiali a zdržala sa radšej komentára.