Časť 1.
Ahoj, volám sa Blake , mám 16 rokov a tento príbeh je o mne. Môj život bol spočiatku nudný a moje detstvo zbehlo až príliš rýchlo , a to mi bolo stále veľmi ľúto. Nemala som veľa kamarátov , no moja najlepšia kamarátka bola stále Ashley (ja ju prezývam Ash..). poznáme sa už od dupačiek , a dobre si spolu rozumieme. No medzi nami preniká jeden rapídny rozdiel - ona mala šťastie na všetko , ja som nemala šťastie skoro na nič. Presnejšie povedané, stále som mala smolu. Až do toho súdneho dňa D .....
Och , áno. Aby som nezabudla, odjakživa som bola Belieber. O Justinovi meliem 24 hodín denne , a myslím si že okoliu s tým už poriadne leziem na mozog. Ale musia ma prijať takú aká som . Pravda? Haha.
Bolo slnečné letné ráno a ja som sa zobudila na pre tetno krát pekné zvonenie budíka. Jedným pohybom som capla ruku na mobil a vypla som Love me like you do. Jemne som podvihla svoju hnedovlasú hlavu a okom som mrkla na nástenný kalendár. Bol prvý letný deň , a zároveň aj deň ktorý zmenil môj život od základov. Zošuchotala som sa na zem , sadla som si a otvorila som si svoj laptop. Stále som mala vo zvyku skontrolovať si Facebook , no dnes ma to proste nepustilo. Do políčka na obrazovke som jednou rukou naťukala svoj email a heslo , a druhú ruku som od nervozity držala v ústach a odkuskovala som si kúsky fialových nechtov. Čím bližšie som bola k oznámeniu , tým väčšie nutkanie som mala zavrieť laptop. Bála som sa že sa mi to nepodarí , ako to môj osud mával vo zvyku. Kamenným pohľadom som civela na kolečko pod ktorým písalo "loading" a nervózne som si hrýzla do pery. V tom sa stalo niečo neuveriteľné. Niečo také čo dodnes nedokážem pochopiť. V mojej hlave nastal zlom času , a všade okolo mňa bol kľud. Hlavou mi prebehli všetky slová ktoré kedy Justin povedal , a naozaj som začala veriť.BELIEVE.BELIEVE.BELIEVE. Neviem čo to domňa vošlo , proste sa to zomňa hrnulo. Na obrazovke vyskočil nový mail. "Maaaaam to !!!" zvrieskla som ako pomätená a začala som skákať vôkol celej izby.
"Čo sa preboha stalo? Čo máš?" zo spálne vybehla unavená a rozstrapatená mama.
"Prijali ma do Victorias secret!!!!!" stále som skákala ako 5 ročné dievčatko ktoré práve vyhralo lístky do Disneylandu a z očí sa mi hrnuli slzy šťastia. Prvý krát v živote sa mi niečo podarilo.
"Gratulujem ti" povedavli dvojhlasne mamka s ockom a objali ma. V tom do izby pribehol Jaden ( Jade je môj 6 ročný brat...) a sadol si na moju posteľ .
"Čo sa deje?" nevinne sa opýtal a rozospaté oči sa mu leskli od slnečných lúčov.
"To pochopíš až budeš väčší." usmiala som sa a rukou som mu prestrapatila kučeravé vlasy. Keď mala mama niečo na jazyku , prerušil ju zvoniaci mobil ktorý mala vo vrecku červeného župana.
"Prosím?" ozvala sa vážnym hlasom do telefónu.
*** "Dobrý deň pani Turnerová, volám ohľadom vašej dcéry Blake ... ako už dúfam viete , bola prijatá do kampane Victoria's Secret dokonca s výnimkou. Kôli tomu že ešte nedovýšila 18 rokov, potrebujeme aby ste sa zajtra dostavili do New Yorku podpísať zmluvu o ...."**
*ďalej som však nepočula , pretože šokovaná mama prešla do vedľajšej izby. Ja som si sadla do kresla a čakala som na maminu reakciu. Mamka vyšla z izby a položila si mobil na nočný stolík . Chvíľu namňa vážne civela , ale rázom sa usmiala.
"Možeš začať baliť!" skríkla a rozosmiala sa ešte viac. Super! Stále bolo mojím snom navštíviť New York , keďže bývam na druhom konci Ameriky (Los Angeles).