14:40 - centrum New Yorku
*toc toc toc*mamine opätky klopkali na schodoch cestou na 60te poschodie.
"Fakt sa chceš škriabať na 60 poschodie v týchto štekľoch?" nechápavo som zízala na mamu.
"Chcela som vidieť ako to vyzerá v takej veľkej budove na chodbách. Už len jedno poschodie a vezmeme si výťah."odpovedala a znova sa zapozerala na svoje kožené ihličky.
"Olivia, myslím že by sme si ten výťah mohli vziať už teraz." ocko bol poriadne vynervovaný , pretože niesol všetky mamine doklady , a k tomu mal na pleci zavesenú jej 3 kilovú kabelku.
Skôr než došlo k hádke som pribehla k výťahu a stlačila som gombík.
*píp* výťah vydal potrebné zvuky , otvoril sa a my sme nastúpili. Už sme tam boli asi 5 minút , a stále sme sa poriadne nepohli. Mali sme načas , a už som si myslela že sme sa zasekli. Som klaustrofóbička (mám niečo spoločné s Justinom muheheh ) a mala som pocit že ma tu v nadchádzajúcich minútach "cesty" vystrie . Z tašky som si vytiahla vodu a vyklepaná som ju pila ešte ďalších 10 minút , až pokiaľ sme konečne nedorazili na to poondené tisícpäťstoosemdesiate poschodie. Musím sa priznať , že ešte nikdy som nemala také nervy ako vtedy.
"Ukľudni sa Blake , už sme tu ." mamka sa ma snažila ukľudňovať a akonáhle sa výťah otvoril , vystrčila ma odtiaľ ako mech pohnitých zemiakov. Fakt vrúcna vďaka za jej pomoc... Mama vyšla hneď zamnou a mierila ku kovovým dverám na ktorých bolo asi 10 tabuliek s menami.
"Myslím že tieto dvere vedú ešte do ďalšej chodby... To nič , Blake ty tu ostaň a stráž svojho brata , a ja s ockom to vybavíme." povedala , do rúk mi strčila kabelku , posadila kumne Jadena a s ockom sa vyparila v tmavej chodbe.
Jaden mi skákal po nohách asi 40 minút , a keď som si myslela že mu jednu fľasnem , mamka otvorila dvere.
"Tak , a je to vybavené." usmiala sa.
"Čo všetko hovoril?"bola som strašne zvedavá.
"To nieje podstatné. Hlavné je že všetko klape .."prikývla.
"Navrhujem , aby sme tu šli trochu poobzerať a večer odlietame späť domov." povedal ocko a zložil si z pliec tonu dokumentov.
"Súhlasím! Ja s Blake pôjdeme nakupovať , a ty vezmeš Jadena niekde na pieskovisko..." mama znova porúčala a o necelých 15 minút sme stáli na parkovisku.
16:30 , times square
"Rozdelíme sa?" opýtala sa mamka a potiahla ma za ruku. Potom poklepkala ocka po pleci a prstom ukázala na detský park.
"Tak dobre..." Ocko si vzal Jadena na ruky a otočil sa smerom k parku.
"Počkaj ešte!" zakričala mamka na poslednú chvíľu. Ocko sa vyplašene otočil.
"Čo sa stalo !?" vystrašene zakričal.
"Ja len že , o 18:30 sa stretneme tu."
Ocko prekrútil očami a pokračoval ďalej. Mama ma za ruku potiahla ešte silnejšie a ťahala ma k najbližšiemu obchodnému centru. Za najbližšie 2 hodiny sme stihli minúť 580 dolárov. A hádajte kto toho minul viac. Jasné že mama. Ona je niečo ako módny guru. Na oblečení , šperkoch a voňavkách je závislá , a keďže ockov plat je riadne mastný , každý mesiac si dopraje niečo drahé. Zato ja a ocko sme veľmi skromní. Väčšinou mám na sebe džíny a tenisky , ale tentoraz som si dopriala aj ja. V rukách som niesla asi 4 tašky , jasné že od Victoria's secret. Nemohla som sa dočkať zajtrajška! Vedela som že ma čaká skutočná kariéra...
