"Kedy to tam vlastne máme byť? " spýtala som sa mamky po niekoľkých hodinách dôkladného balenia.
"Zajtra popoludní." pokojne mi odpovedala a pokračovala v skladaní svojich plážových šiat.
"Na ako dlho ? " znova som sa opýtala a zívla som si.
"Na týždeň. Predsa keď už tam budeme , nenecháme si újsť krásu New Yorku" nadšene vyskočila zo stoličky. Na jazyku som mala ďalšiu otázku , ale mama mi skočila do reči . "Najprv pôjdeme k soche slobody ,potom na times square...." Bolo vidieť že sa tam teší , ale po 5 minútach neustáleho kecania som mala naozaj dosť. Zavrela som sa do vedľajšiej izby a chmatla som po mobile. Chcela som zavolať Ash , pretože o ničom nevie. Ešte ani nestihol zapípať začiatok hovoru , a henď sa ozval Ashin tenučký hlas.
"Prosím?" Bolo vidieť že sa snaží znieť milo, ale ja som vedela že má problémy s Traceom (jej "priateľ". je to hajzel.)
"Ash , neuveríš čo som zistila pred pár hodinami ! " Veselo som skríkla aj napriek jej starostiam.
"Vyklop to!" Ná údiv sa jej dvíhla nálada.
"Vzali ma do Victoria's secret!" usmiala som sa.
" Blake gratulujem ti! Prepáč , ale už musím ísť." jej hlas rázom nahradil obsadzovací tón. Všetko to veľmi čudné.. Vedela som že sa nemá najlepšie , ale až takto?...
"Blaaaaaaaaake!" z myšlienok ma vytrhla mama , ktorá sama nebola schopná zapnúť kufor.
"Už idem..."poslušne som bežala do detskej izby. Sadla som si na kufor a čakala som na ďalšie mamine povely.
O pár desiatok minút sme mali všekto hotové. Batožina bola naskladaná jedno na druhom . Vošla som do obývačky a siahla som po ovladači.
"Na to ani nepomysli." povedala mama a prstom ukázala na dvere mojej izby.
"Jasné..." prevrátila som očami a šla som spať. Snažila som sa zaspať , no celú noc som sa len prevaľovala zo strany na stranu.. Vkuse som myslela na Ash.. Bjoím sa o ňu , pretože viem čoho je Trace schopný. Nakoniec som zatvorila oči , a zaspala som . Hoci o 4 ráno ,ale zaspala. Po pár hodinách spánku sa po celej izbe rozkričal budík. Pošúchala som si zlepené oči , a vtedy som prišla na to , že som zaspala.
"Mami , Oci!" vlietla som do ridičovskej spálne a nepríjemne som ich zobudila.
"Zaspali sme!" môj výkrik mi pripomenuj vianoce 1999 , keď sme s kakaom v ruke pozerali Sám Doma . Obaja sa vyplašili z postele a snažili sa čo najrýchlejšie prichystať posledné veci. Za necelú hodinu sme sa ocitli na letisku .
