17.Part

121 11 1
                                    

Nechápem prečo sa na mňa hnevá. Nepoznáme sa až tak dobre. Okom som pozrela na hodinky, ktoré ukazovali 4pm. Bože, mám už len 2 hodiny. Idem sa spŕchnuť, vysušiť vlasy, namaľovať sa a oblečiem si čierne šaty. Na ruku si dám ešte hodinky a do kabelky nahádžem debilinky. Zišla som dole schodmi do kuchyne. Napila som sa vody, keď tom zazvonil zvonček na dverách. Bol to Stiles Stilinský.
"Vyzeráš super." Polichotil my.
"Ďakujem ti, aj ty nie si na zahodenie." Zasmiala som sa. Mal na sebe čierne rifle, bielu košeľu a čierne sako.
"Ideme? "Opýtal sa
"Ideme. "Zamkla som a nastúpili sme do auta. V aute bolo celý čas mŕtvolne ticho. O necelých 20 minút sme prišli pred reštauráciu, nebola to luxusná no nevadilo mi to. Objednali sme si hlavnú špecialitu dňa a víno. Nikto dá nemal k slovu len sem-tam sme niečo prehovorili. Ospravedlnila som sa mu
a šla na WC. Upravila som sa a keď som sa vrátila muchloval sa tam s nejakou čašníčkou. Prešla som okolo nich a zobrala si svoj svetrík.
''Počka-aj Nathália!''zakričal na mňa.
''Trhni si Stiles''a ukázala som mu prostredník. Chcel za mnou behať ale ta blondska ho zastavila a niečo mu šepkala typu ''nestojí ti to za to''. Vtedy dom jej poďakovala, aspoň som nemusela počúvať nejaké výhovorky. Uvedomila som si,že auto tu nemám tak si musím zavolať taxi. Bol tu za necelých 5min. Nadiktovala som mužovi adresu a odišli sme. Pred domom dom mu dala ešte peniaze a šla dnu. Zvolila som sa na posteľ a začala plakať. Môj unicorn mal pravdu. Idem mu napísať. Aspoň na to nebudem myslieť.
------------------------

Ďalšia časť je tu
Hope you like it.
Vaša Lucy

TextingDonde viven las historias. Descúbrelo ahora