24.Part

114 6 2
                                    

O týždeň neskor:
Sedím v lietadle smerom do NY. Cestá trvá necelých 6hodín. Je 8:19am. Som vedľa nejakého pekného chalana tak v mojom veku. Po chvíľke ku mne prehovoril.
''Ahoj, som Richard a ty?''
''Ahoj, Lucy.''
''Kam letíš, ak sa smiem spýtať?''
''Do New Yorku a ty?''
''Tiež. Bola si tam už niekedy?''
''Ešte nie, chcela som no nemala som čas a priležitosť.Ty?''
''Uvidíš je tam krásne. Ja som tam vyrastal a tak idem za rodinou. Dlho som ich nenavštívil.''
Rozprávali sme sa ešte dlho, zistili sme, že máme veľa spoločného a tak sme si dali aj na seba kontakt. V polovici cesty som spala až po kým ma Rišo nezobudil. Bezpečne sme pristáli na zemi a ešte sme kapitánovi zatliekali ako sa patrí. Čas ukazoval 1:36pm.Vystupili sme z lietadla, prešli kontrolou a potom sme mohli ísť po naše kufre. S Rišom sme si zobrali taxík keď to mal neďaleko od mojho hotela. Najprv šofér vyhodil jeho a potom mňa pri hoteli Intercontinental. Z kurfu auta mi vybral moje kufre, poďakovala som mu a dala peniaze. Pomaly som kráčala k vchodu do hotela, prešla som ku recepcii a nadiktovala jej kto som. Dala mi kartičku s číslom 269. Náhoda? :D Bolo to tu tak obrovské a moderné. Prešla som ku výťahu a stlačila čislo 20. Keď výťah zastavil išla som rovno chodbou a potom zahla do prava. Ako mi povedala recepčná. Stojím pred izbou 269. S kartičkou som prešla hore a dole aby sa tie dvere odomkli. Otvorili sa dvere a mne pohľad stočil na nádherny, moderný apartmán. Všetko som si popozerala a potom sa šla vybaliť. Keď už všetko bolo na svojom mieste, skočila som do tej veľkej postele, na chvíľku zatvorila oči a užívala si ten krásny pocit. Zazvonil mi mobil. Volal mi môj kolega z toho projektu, aby som prišla za 10 minut dole do haly. A on ma potom zobere sa zoznámiť s ostatnými členmi projektu. Robim tam manažerku nejakej skupiny, ktorej meno mi nechceli povedať, nechápem prečo no nevadí dnes to asi zistím. Chcú natočiť klip pre ich novú pesničku. Pripravila som sa, zamkla dvere a namierila som to k výťahu. V hale som čakala len chvíľu, lebo prišiel môj kolega.
''Dobrý deň, slečna Nathalia Smith. Rád vás spoznávam, inak volajte ma Paul.''
''Dobrý deň, teší ma Paul.''
''Môžem otázku?''opýtala som sa ho.
''Áno?''
''Pre akú skupinu to pracujem?''
''To uvidíte sama.Poďte za mnou.''
Nastúpili sme spolu do výťahu a výšli skoro na najvyšie poschodie. Prešli sme cez chodbu a Paul otvoril dvere. Obidvaja sme prišli do jedálni a neverila som vlastným očiam sedeli tam...

-----------------------------------------------------------
Ahojte ľudkovia moji. Prajem vám pekného Valentína. ❤
Hope you like it.
Vaša Lucy ❤

TextingWhere stories live. Discover now