Príbeh O Morské Panně

Časť 4

Ztuhla som a než som sa vzpametala, už som cietila ako ma niekolkych párov rukov sťahujú pod hladinu. Srdca sa mi rozbušilo.
Skusila som kopať, ale ruky boli silné.
Stačila som na nadýchnúť a už som bola pod hladinou.
Snažila som sa pozreť dole a uvideť tu vec.
'Ale nie' pomyslela som si, 'nemala som sem chodiť! Ja nechcem zomriet!'
Pokusila som sa vyprostiť, skloniť sa a donutit ruky aby ma pustili... Ale držali moje kotníky pevně.
'Potrebujem kyslík' pomyslela som si. Panikárila som. 'Už takto dialej nevydržiam!'
Ruky ma tiahli dole a kupredu...
Pomalu som strácala vedomie...
'Nie! Takto nemôžem skončiť!'
Škúbala som rukami, nohami, svíjala sa...
'Potrebujem vzduch, vzduch!'
V tom ma čosi iného chytilo za žebra. Bol to opäť pár rukov, ale nieboli slizké, z ťažka som vnímala, že tyto ruky sú väčší ako ty, co ma chytili za kotníky, boli priaťelské... Tyto ruky ma vyprostili ze smrtelného sevrenia těch druhých, malých rukov a ťiahli ma na hladinu...
A pak som vedomie stratila úplne.