New life is a new story...

2.Kapitola

Celý víkend som sa váľala v posteli a pozerala filmy a seriály. Dnes je pondelok a to znamená len jedno, musím sa vrátiť do toho ústavu. Vstala som a obliekla som si biele tielko a na vrh som si dala moju obľúbenú čiernu mikinu. Obliekla som si džínsy lebo tento víkend sa dosť ochladilo. Namaľovala som sa a zišla dole schodmi. 

"To ako vážne?" povedala som keď môj otec stál vo dverách, pritom prikyvoval a mával na mňa kľúčmi. 

"Super..." povzdychla som si, dala si svoje biele NIKE a na hlavu som si dala môj klobúk.

Sadla som si na miesto spolujazdca, zapla si pás a zapojila do mobilu slúchadká. Hneď ako si sadol otec strhol mi ich z uší. 

"Čo je?!" spýtala som sa. 

"Tak hádam sa budeme rozprávať.." povedal otec.

"Nieje o čom" odvrkla som a nasadila som si ich späť. Zvyšok cesty sme boli obaja ticho. Ja som ale rozmýšľala čo dneska urobím. Otec zastal pred školou a povedal mi vetu ktorú nikdy predtým nepovedal:

"Rose... prosím... žiadne problémy, buď aspoň na chvíľu normálnou.. Aspoň kým neskončíš strednú školu." 

Pozeral na mňa akoby som bola blázon.... Takže ja nie som normálna?! Tak otecko dneska ti budú telefonovať z riaditeľne... za to ti ručím...

"Takže ja nie som normálna?! Ja som normálna! To vy ste blázni! Ste všetci rovnaký. Ja som len iná.. Nemôžem?! ..." prestala som kričať a začala som to hrať na neviniatko:

"Len som chcela byť iná ocko... Len som nechcela byť ako oni.." povedala som a ukázala som na Simonu s jej spolom ktorí práve išiel okolo. Začala som tisnúť slzy do očí aj keď nikdy neplačem... Musela som dohrať to čo som začala...

"Páčilo by sa ti keby som bola ako oni?! Umelá krava s tonou make upu na ksichte? Len preto aby som bola dokonalá? Chcel by si to? .... Otec, ja to nechcem... Nechcem byť ako oni." utrela som si schválne vytlačené slzy a pokračovala som : "Nechcem. Nechcem byť ako........... Klára" povedala som postavila som sa zo sedadla a vyšla dverami. 

"Ahoj..." povedala som urazene a tresla som s nimi.

Vošla som do školy. Bola plná detí ktoré kričali a to boli len o rok mladší ... Nad nimi som len prevrátila oči. Vyšla som na hore schodmi na veľkú chodbu. Hľadala som dvere kde by bolo napísané II.C .Našla som a vstúpila som dnu. Na moje nešťastie sedela v triede len Ema a tie kravy, sadla som si teda do mojej zadnej lavice a bola na Facebooku. Kým sa teda nestalo niečo čo som čakala, ale aj nečakala, tie kravy totižto prišli ku mne. 

"Ahoj ty nová" povedala Simona pisklavým hlasom. 

"Áno...ty stará?" opýtala som sa a túto reakciu som aj čakala. Simona totižto luskla prstami a Lena, zároveň aj so Sárou, jej podali zrkadlo. Simona ho schmatla a začala si naťahovať tvár. Pozerala som na ňu či jej nehrabe. Po chvíli povedala:

"Aká stará?! Však nemám vrásky!" prevrátila som očami... To ani nemôže myslieť vážne... Bože daj mi silu aby som ju nezabila...

"Ale vráťme sa k téme... Volám sa Simona, ale volaj ma Simča, a toto je Sárča a toto Lenča" pozerala som a hneď som vedela čo odpoviem ....Simona natiahla ruku aby mi ju podala.

"A ty si? " opýtala sa a na to som presne čakala.

"Ja nemám záujem" Simona zostala aj so svojím spolom v šoku. 

"Tú ruku ti mám opluť aby som mohla prejsť?" Simona bola stále v šoku a nechápala, tak ako som povedala to som aj urobila opľula som jej ruku. Simona dostala záchvat zúrivosti. Luskla prstami a Lena jej podala vreckovku. Simona si utrela ruku a tým sa to všetko len začalo. Tá krava mi hodila tú oflusanú vreckovku do ksichtu a ešte mi strelila facku. Zasmiala sa, potom sa otočila a chcela odísť no prekvapila som ju. Rýchlo som prišla pred ňu a  kopla som mojím  kolenom do jej brucha a zdrapila som ju za vlasy: