18.Kapitola

109 7 2
                                    

POHĽAD LUKÁŠA

Ležal som dole v obývačke na gauči a pozeral som nejaké telenovely pretože vážne v telke nič iné nešlo. Vedľa mňa sedel otec a čítal noviny. Myslím že práve šiel Sultán a otec pozdvihol zrak od novín, pomrvil sa a do mojej nohy prešla hrozná bolesť.

"Auuu!!!" zakričal som na celý barák.

"Ou... Prepáč nevšimol som si." 

"Ako si si nemohol nevšimnúť nohu v sadre ktorá bola vedľa teba?!" opýtal som sa a ďalej sledoval telenovelu. Tá ryšavá, zabudol som ako sa volá pretože sa v tom jeho háreme strácam keď tam má toľko žien, práve kričala a revala v lese a ja nemám páru prečo lebo môj úžasný otec ma vyrušil.

 Tá ryšavá, zabudol som ako sa volá pretože sa v tom jeho háreme strácam keď tam má toľko žien, práve kričala a revala v lese a ja nemám páru prečo lebo môj úžasný otec ma vyrušil

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Nejako mi vysmädlo a mne sa nechcelo doskackať do kuchyne pre vodu. 

"Otče?" otec sa na mňa divne pozrel a povedal:

"Áno synu?"  bolo mi z toho do smiechu. 

"Mohol by som ťa požiadať o dúšok kohútkovice?" skúsil som šťastie.

"A čo keby si si tam došiel sám? Čo máš choré..." zamlčal sa pretože si spomenul na moju nohu v sadre. 

"Jáj takto to je... Pán si zlomí nohu a teraz aby ho všetci obskakovali!" hovoril otec ale myslel to s humorom.

"To znamená áno?" pozrel som sa na neho pohľadom šteňaťa. Otec sa postavil a odišiel do kuchyne s hundraním že nechápe ako je možné že som si zlomil nohu keď lyžujem už od svojich štyroch rokoch. Vrátil sa a podal mi pohár vody do ruky.

"Ďakujem." 

"Nemáš za čo." povedal a sadol si na moju nohu.

"Auuuu!!!" skríkol som ešte hlasnejšie ako predtým.

"Sa nezblázni." prekrútil očami otec a sadol si ďalej...

O chvíľu bolo počuť zvonček.

"Pôjdeš tam?" opýtal sa ma otec.

"Si vtipný." odvetil som mu s úsmevom.

Otec to pochopil a šiel otvoriť dvere. O chvíľu do obývačky vletela nahnevaná Rose. Z očí jej sršali plamene a ten výraz na jej tvári som ešte nikdy nevidel. Nebola nahnevaná ale nasratá! A to úplne najviac ako sa dá. 

"Ako sa má moja najmilovanejšia osoba na svete?" opýtal som sa a priblížil som sa hlavou k nej. Chcel som ju pobozkať no dočkal som sa tak jedine najväčšej facky akú som kedy dostal. 

 

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
New life is a new story...Donde viven las historias. Descúbrelo ahora