Ahojte! :) Rozhodla som sa vytvoriť novú knihu s jednodielovkami a tým aj napísať nový príbeh. Tento konkrétne som písala ako úvahu na slovenčine, pretože mi je to blízka téma, ktorú rada rozoberám. Milujem zvieratá a prírodu, preto sa hnevám ak ich niekto poškodzuje. Preto sa ich snažím chrániť. :) Popriala by som vám príjemné čítanie, ale kvôli krutej realite, príjemné určite nebude.. :)------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Človek. Všetci o ňom hovoria aký je úžasný, skvelý a rozumný. Najlepší z najlepších. Že mu nikto nesiaha ani po členky. Sme vraj ten najinteligentnejší druh na Zemi. A pritom, sme ten najhorší. Hovoríme domorodcom, ktorí sa spávajú šetrnejšie k prírode ako my, že sú primitívne kmene. No my sami sme o veľa viac horší. Kto je tu teda primitívom? Zamyslime sa. Pretože nie všetko, čo sa píše v encyklopédiách, na internete, alebo čo nás učia v škole, je pravda.
Kto tu bol skôr? Ľudia alebo príroda a zvieratá? Všetci poznáme odpoveď. Ako si my môžeme dovoľovať na tejto planéte také veci, aké si dovoľujeme? Tí, čo sem prišli poslední, tí čo tu právom ani nemajú byť. My, čo by sme mali ďakovať že nám poskytla život, čo by sme sa mali starať o našu Zem, ju namiesto toho ničíme. Rúbeme lesy a pralesy aby sme si mohli kúpiť nový nábytok, zabíjame zvieratá, aby sme sa mohli najesť, staviame elektrárne, ktoré vylučujú škodlivé plyny, staviame nové domy, firmy aby sme mohli zarobiť viac peňazí. Prečo toto všetko robíme? Prečo týrame zvieratá, ktoré za nič nemôžu, prečo znečisťujeme prírodu, ktorá nám dala život, prečo rúbeme lesy, ktoré nám poskytujú kyslík? „Keby stromy dávali wi-fi signál zadarmo, sadili by sme ich úplne všade. Možno až tak že by sme zachránili našu planétu. Škoda, že dávajú len kyslík, ktorý dýchame." Monštrá, čo robia najväčšiu pohromu na svete, nie sú zvieratá. Nie je to príroda a živelné katastrofy. Sme to my! My, ľudia, čo by takéto pomenovanie ani nemali mať. Lebo sa ako ľudia rozhodne nechováme! Sme jedna háveď, čo nemá právo zasahovať do našej planéty. Na internete som videla obrázok, na ktorom bola naša planéta Zem celá zničená, unavená, krvavá a preto bola u doktora. Doktor jej hovoril: „Je mi to ľúto, ale máte ľudí. Musíte si dať dvakrát za deň tabletku Tsunami, pilulku Zemetrasenie a popritom stále užívať antibiotiká Iné prírodné katastrofy." Sme ochorenie, niečo ako podlé parazity, čo sa priživujú na Zemi. Vezmime si to z jej strany. Darovala nám život. A my sa jej takto neférovo odvďačujeme? Že zabíjame nevinné tvory, kvôli tomu aby sme sa mohli nasýtiť, že odhadzujeme odpadky na zem a nie do košov, že znečisťujeme rieky a vypúšťame škodlivé plyny do ovzdušia? Videla som na internete ešte jeden obrázok, na ktorom bol žralok a potápač. Bolo k tomu napísané: „Na obrázku je najnebezpečnejší tvor na Zemi, ktorý ročne zabije milióny ľudí a živočíchov. A vedľa neho si pokojne pláva žralok biely." Už rozumiete? Rozumiete, že najväčšie nebezpečenstvo sa neskrýva v prírode. Neskrýva sa vo zvieratách. Najväčšie nebezpečenstvo sa skrýva v nás! My sme tie príšery, ktorých by sa každý mal báť. No príroda nám aj tak naďalej dôveruje. Po tom všetkom nám poskytuje vodu, kyslík, potravu a iné dôležité veci pre náš život. A takisto aj zvieratá. Po všetkom tom, čím sme im ublížili, po všetkých tých bitkách, krikoch, týraniach sa na nás nikdy nehnevali. Nikdy nám neublížili. Nikdy nám to nijako zle nevrátili. Stále nám veria, sú nám vďační, chcú nám len to najlepšie. Oni sa nemôžu brániť proti tvrdej ruke človeka. Oni nám nepovedia ako veľmi ich to bolí. Nepovedia, aby ste už prestali. Nedokážu to. Stále len dúfajú, že už to bude dobré, že už to skončí a veria nám. Po tom všetkom nám stále veria. Je mi až zle z toho, ako veľmi si to nezaslúžime. Ako si nič nezaslúžime.
Ale ľudská háveď toto nerobí len prírode a zvieratám. Strašné činy robí aj človek človeku navzájom. Vraždy, znásilňovania, trýznenia, vydierania a mnoho ďalších. Prečo toto všetko? Všetko je len kvôli peniazom. Unášame ľudí a predávame ich akoby boli len nejaký lacný tovar, aby sme na nich zarobili. Fajčíme, pijeme, drogujeme a tým ničíme len samy seba. Znásilňovania malých detí, masové vraždy, obchody s bielym mäsom, únosy. Pre boha, ako je možné, že je tohto niekto schopný? To všetko spôsobujeme my. Najinteligentnejšie tvory na planéte.
Mali by sme byť milí a láskaví aj k sebe navzájom. Pomôžme druhým, keď to potrebujú, nesúďme podľa vzhľadu a zbytočne sa nehádajme. Zaceľme naše popraskané a zatvrdlé srdcia nejakým dobrým skutkom k druhým. Buďme pozitívnejší, slušnejší a najprv porozmýšľajme, čo povieme aby sme tomu druhému neublížili slovami. Upevnime putá priateľstiev, ktoré už zoslabli a odpúšťajme si. Vyriešme si spory, ktoré medzi sebou máme, z očí do očí. Pomáhajme a chráňme prírodu, zvieratá aj seba.
Skúsme byť lepší k našej zemi. Naozaj, aspoň skúsme. Lebo ak budeme naďalej pokračovať v týchto zverstvách (a to som zvery urazila) za pár rokov tu nebudeme mať nič. Bude tu suchá púšť, bez jedinej rieky, bez jediného stromu a jediného živočícha. Nebudeme mať čo jesť, piť a pomaly ani dýchať. Myslime na druhých, myslime na našu budúcnosť, ale aj budúcnosť našich detí a ich detí a ich detí....Myslime na ďalšie generácie. Lebo potom, sem príde iný druh, iné tvory, rozumnejšie od nás, ktoré sa budú čudovať, čo sme im tu zanechali. Akí sme len boli hlúpi a ako sme si nevážili, to čo máme.
Postavme maličký senník či búdku pre lesné zvieratá. Vyčistime rieku. Pomôžme zatúlanému a zranenému psíkovi. Nevyhoďme maličký obal od cukríka na zem, ale do koša. Aj vďaka takýmto maličkostiam, môžeme zachrániť našu planétu. Pretože, keď si to povie každý, bude to úplne iné. Dajme planéte druhú šancu. Všetci vieme čo máme urobiť. Začnime teraz a spolu. Aby sme už nemuseli povedať: „Prestali sme kontrolovať strašidlá pod posteľou, keď sme zistili, že žijú v nás."
Budem veľmi rada, ak mi napíšete vaše názory, čo si o tom myslíte a či sa vám to páčilo. Veľmi ma to poteší, aj kritika :) Budem vedieť čo zlepšiť :) Prajem krásny zvyšok dňa a ĎAKUJEM za všetko :) ♥
-BLHP
YOU ARE READING
You can be who you want to be...
Short StoryVždy som mávala hlavu plnú nápadov na príbehy, ktoré som nikdy nezrealizovala. Buď to bolo príliš krátke na novú knihu, alebo to bol len taký záblesk idey. Preto všetky príbehy, krátke jednodielovky, ktoré ma napadnú, budú v tejto knižke. • oneshots...