You can be who you want to be...

[4] Do konca života

Slnko žiarilo vysoko na oblohe, jeho lúče otepľovali vysušenú zem a vo vzduchu sa vznášalo teplo a vôňa leta.

Traja kamaráti- Tobias, Edward a Lucas sa v tento slnečný deň vydali k jazeru v ich malej dedinke. Chceli sa osviežiť v chladivej vode a užiť si letný deň. Ktovie prečo ostatní obyvatelia dedinky tak neurobili. Bolo by tak všetko jednoduchšie.

Ale to už predbieham.

Chlapci teda išli po poľnej cestičke k jazeru. Edward mal na chrbte rupsak s jedlom a hlavne pitím. Jeho mama im taktiež zabalila opaľovacie krémy, uteráky a slnečné okuliare.

Lucas držal v ruke nafukovacie koleso, lebo ako jediný nevedel plávať. Jeho mama ho varovala, aby neplával ďaleko a aby bol stále v kolese. Spoliehala sa na dvoch chlapcov, že mu pomôžu.

Tobias bol na čele. Nedržal v rukách nič, priveľmi sa tešil na kúpanie v jazere. Bál sa totiž, že pri jazere bude veľa ľudí a oni si nebudú môcť nájsť miesto, nie to ešte kúpať sa. ,,Chalani, pohnite," kričal na nich 12-ročný čiernovlasý chlapec, ,,idete pomaly ako korytnačky."

Lucas a Edward sa len uškrnuli. Lucas s plavými vlasmi a belasými očami mu odpovedal: ,,Neboj sa, Toby. Všetci sú priveľmi leniví, aby vyliezli zo svojich chladných domov do tohto hitzu."

Hnedovlasý Edward s ním súhlasil. Smial sa po ceste s chalanmi, až sa jeho jantárové oči privierali a nebolo v nich tak možno vidieť iskry, ako zvyčajne. Edward bol druhý najstarší po Tobym. Bol od neho o mesiac mladší a Toby sa z neho vždy smial, že je malý krpec.

,,Nie som krpec," vravieval mu vtedy, keď si z neho uťahoval, ,,čo potom Lucas?"

Lucas bol z nich troch najmladší, za to najodvážnejší. Rád sa frajeril, hoci mal len 11 rokov. Humoru mal na rozdávanie ale inak to bol veľmi dobrosrdečný chlapec. Radšej dával ako dostával.

Toby bol jeho najlepší kamarát. Od malička spolu vyrastali a navzájom si rozumeli. Preto si Toby radšej uťahoval z Eddieho, hoci aj jeho mal strašne rád. Bez neho by ich trojka, nebola predsa trojkou. Traja chlapci k sebe patrili tak, ako žiadni iní chlapci v okolí.

Keď došli k jazeru, Tobias bol veľmi prekvapený ale zároveň aj potešený.
,,Hurá, nikto tu nie je!" tešil sa najstarší chlapec a hľadal miestečko, kde by sa mohli usadiť. Nakoniec si traja kamaráti našli miesto pod veľkým bukom v tieni, aby ich slnko nespálilo.

,,Eddie, ideš do vody?" spýtal sa ho Lucas a poriadne si navliekol na telo nafučané koleso. ,,Áno, poďme hneď," navrhoval Tobias a tak sa všetci pobrali do jazera.

Jazero nebolo veľké, obklopovali ho listnaté aj ihličnaté stromy, ktoré vrhali tieň na hladinu jazera. Voda bola pokojná a osviežujúca v tieto horúce dni. Hladina jazera odrážala slnečné lúče, ktoré sa na nej trblietali a blyšťali ako hviezdy, až to bolelo v očiach.

Chlapci sa kúpali v jazere, šantili vo vode, ale boli len tam, kde nohami dočiahli na dno. Báli sa ísť ďalej, neboli až takí zdatní plavci a navyše, im to ich mamy nedovolili. Museli aj dávať pozor na Lucasa, ktorý plávať nevedel. Eddie a Toby ho ďalej ako dočiahli, nepustili ani za svet.

Počas toho, ako sa chlapci kúpali, tam prišlo zopár tínedžerov, alebo rodiny s deťmi. Nikto tam však nevydržal tak dlho, ako traja kamaráti. Chlapci sa tam rozhodli zostať až do večera.

Robili si prestávky. Teraz sedeli na deke a napchávali sa jedlom, ktoré im nabalili mamy. Eddie si vzal jablkový koláč, Toby jedol čokoládové keksíky a Lucas pil malinovku. Rozprávali sa. Buď o prázdninách, o futbale alebo o svojich iných záľubách.