You can be who you want to be...

ŠPECIÁL [KaBo Collab 2] Šťastie v nešťastí 1/2

Ahojte! Ozývam sa vám z auta, zatiaľ čo počúvame Merry Christmas everyone! :) Dnes sme si pre vás s Katusa142 opäť pripravili jednodielovku, ale na tému Vianoc :) Časť 2/2 je na jej profile :) Malo to byť už na Štedrý deň ale nestíhali sme, no tak radšej neskoro ako vôbec :D Prajem vám krásne Vianoce plné šťastia a radosti a taktiež aj farebný Silvester a Nový rok! ^^

(PS: Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom CH&S a Hogwarts, že nie som aktívna a vôbec nič nepridávam, ale akosi som sa zasekla. Budem sa snažiť odraziť sa znovu a začať opäť písať :) )

,,To nie je možné!" nervovala som sa, ,,zase na poslednú chvíľu! Ako každý rok!"
Bol Štedrý deň ráno a my sme len teraz piekli koláče. Nervózne som vaľkala medovníkove cesto, aby môj malý brat Matt, ktorý sa mi zatiaľ plietol popod nohy, mohol vykrajovať medovníky a dávať ich na vymastený plech.

,,No tak Anne, upokoj sa," dohovárala mi babička vľúdne a vyťahovala druhý plech, ,,všetko stíhame. Je Štedrý deň a ty už od rána stresuješ."
Musela som jej dať za pravdu, ale už by sme sa mali poučiť. Nie že by sme to robili  pár týždňov dopredu, nie my si musíme vždy všetko nechať na poslednú chvíľu. Rodinka Nedochvíľnych.

,,Anne?" ozval sa tenučkým hláskom Matt a ja som sa naňho obrátila, ,,môžem už vykrajovať?" Prikývla som a snažila som sa vystrúhať úsmev.
,,Počkaj, dám ti ešte múku," upozornila som ho, rozbalila nový balíček múky a kúsok z nej som mu nasypala na dosku. Starká naladila rádio a začala hrať koleda Feliz Navidad. Konečne sa mi trochu zlepšila nálada a roztancovala duša. S bratom aj starkou sme si začali pospevovať. Zohla som sa k našemu kocúrovi Dennymu, vzala ho na ruky a točila som sa s ním dookola tak, že sa mu úplne krútila hlava, keď som ho položila späť na zem.

,,Anne?" ozval sa Matt a ja som sa obrátila. V tom momente sa Matt načiahol za múkou, ktorá stála na samom kraji dosky, nechtiac sa mu vyšmykla a celá sa rosypala na zem a na Dennyho.

,,Matthew!" zvýskla som a zakryla si otvorené ústa rukou. Múka sa sypala dolu Dennyho čiernymi ušami.
Babička sa obrátila a vyvalila oči.
,,Matt! Čo si to urobil!" zalomila rukami, ale aj tak sa jej na tvári vytvoril nešťastný pohľad. Trištvrtina múky bola na zemi. Denny sa otriasol a kýchol, až sa mu múka vznášala pred ňufákom. Potom si  nahnevane s vysoko vztýčeným chvostom a zježenou srsťou prskajúc odpochodoval.

,,Prepáčte," Matt nahodil jeho smutné psie oči a mykol plecami. Vzdychla som si a chytila sa za hlavu, zatiaľ čo starká s nešťastným úsmevom začala zametať.

***

,,Tak a je to. Teraz už len počkať, kým sa upečú," usmiala sa babička a zatvorila dvierka na rúre.
Matt ma presvedčil zahrať sa s ním nejakú jeho detskú hru, tak sme odišli do vedľajšej izby. Zapla som si do slúchatiek vianočné koledy a hrala. Matt vyhrával a preto som sa hnevala a úplne sa zažrala do tej hry až sme úplne zabudli na medovníčky. Babička potom došla za nami s rukami na tvári a nemým výkrikom.

,,Medovníky!"

Vyskočili sme zo sedačky a bežali do kuchyne. Z rúry sa valili husté, sivé kúdoly dymu. Babička ju otvorila a vytiahla medovníčky krásne spečené na čierne uhlíky. Smrdelo to a z plechu sa parilo. Matt si zakryl nos rukávom a ja som sa zamračila.

,,Nádhera. Určite to všetko stíhame ozdobiť dnešný deň," zopakovala som s ironickým úsmevom babičkine slová, ,,keby sme vôbec mali čo."

***

,,Fúha," utrela som si červené líce predlaktím, keď som vybrala plneného moriaka, ktorého sme dopiekli. Aspoň ten nezhorel.

,,Musíme ho preniesť do komory," povedala babička, tak som sa zdvihla, umyla ruky a spoločne s babkou chytili plech a opatrne ho niesli do komory.

,,Anne! Anne!" bežal oproti mne Matt a niečo držal v ruke. Bol tesne pri mne, keď som sa otočila, stihla som vykríknuť a keď do mňa vrazil, plech sa mi vyšmykol z rúk a s rinčaním dopadol na podlahu. Mäso sa smutne vynímalo na bielej podlahe, šťava z moriaka sa rozliala po podlahe a hneď pribehol Denny a začal to oblizovať.

,,Ó môj Bože!" hlesla babka a ja som myslela, že už nič horšie sa nám nemôže stať.
,,Matthew! Ty už prosím ťa nič nerob," vzdychla som.

***

Domom sa niesla vôňa mandaríniek, škorice, vareného punču, pomarančov, pečených jablĺk a ihličia. Na stole horeli sviečky a v telke bežal Sám doma - Stratený v New Yorku.

,,Anne, Matt," prišla mama do izby, ,,choďte do kostola po betlehemské svetlo."

,,Ale, mami," sťažoval sa Matt, ,,práve som prešiel do nového kola."

,,Ale už aj," mračila sa mama.

Tak sme sa obliekli, vzali kahanček a vybrali sa zasneženou krajinou do kostola. Pomodlili sme sa, užili si ohlušujúce ticho, obzreli dva strieborne-vyzdobené, vianočné stromčeky. Odpálili sme si svetielko zo sviečky a pomaly šli domov.

,,Ja chcem držať kahan," nástojil Matt.
,,Spadne ti, zhasne a uvidíš. Ku kostolu to zase nemáme pár krokov aby sme sa vracali," zamietla som. Nakoniec si ho vyprosil a tak som mu ho neochotne dala.

V strede cesty sa Matt začal zabávať a poskakovať. Viackrát som ho upozornila a keď sme došli na našu cestu a boli asi kilometer od kostola, Matt sa rozbehol, šmykol, kahan mu vyletel z ruky, spadol, rozbil sa a sviečka zhasla. Matt vedľa neho spadol tiež a poriadne si ublížil.

,,Matthew!" pribehla som k nemu, keď začal vzlykať.
,,Bolí ťa niečo?" ustráchane som sa ho spýtala. Mama by ma zastrelila, keby zistila, že som naňho nedávala pozor.

,,Nie," plakal.
,,Tak čo? Si v poriadku?"
,,Áno, len zhasla sviečka. A zase je to kvôli mne," vzdychol si.
,,To nevadí. Ja to napravím."

Pozrela som sa na koniec ulice a pri krčme som videla postávať chlapa, ktorý fajčil. Prišli sme k nemu bližšie a zistila som, že je mladší ako vyzeral. Nechala som Matta čakať na rohu a podišla som k cudzincovi.

,,Ahoj, prepáč," oslovila som ho, pretože som odhadla že má pod 25 rokov, ,,nemáš náhodou zapaľovač?"

,,Jasné," prikývol, vytiahol ho a priložil mi ho k ústam, lebo si myslel, že si chcem zapáliť.

,,Nie,nie, ja nefajčím. Len ho potrebujem," vzala som si ho od neho, otvorila kahan a zapálila ním sviečku a vrátila mu ho.

,,Vďaka." Chalan sa na mňa pozrel, zdvihol obočie a pokrčil plecami. ,,Tak ahoj."

Vrátila som sa späť k Mattovi a on sa na mňa s vyvalenými očami pozrel.
,,Ako si to urobila?"  pýtal sa, keď zbadal horiacu sviečku uprostred kahančeka.

Víťazoslávne som sa uškrnula.
,,To je tajomstvo."

Fúha, toľké mesiace nepísania majú na svedomí že som vyšla z cviku :D no nevadí snažila som sa tak dúfam, že to oceníte :D :) Napíšte mi do komentárov vaše názory, prepáčte mi ak tam mám nejaké nezrovnalosti a prajem vám ešte pekné prežitie Vianoc :)