Experimenty : Nová Éra

2.kapitola - Nadprirodzená

'Tak už si si vybrala?' spýtal sa ma Tobias. 'Nie, ešte nie. Mám veľmi rada hady ale neviem si vybrať len jedného,' odpovedala som mu a tuho som hrabala vo svojej mysli. Vedela som asi, čo hľadám. Musel to byť had, ktorý vie vydržať aj pod vodou ale aj na súši ale hlavné bolo to, aby bol najjedovatejší z najjedovatejších, lebo predsa, keď si môžem vybrať hocijaké nebezpečné zviera ako jedno z troch zvierat, z ktorých mi dajú vzorky DNA, tak si predsa musím vybrať to najnebezpečnejšie ale zároveň také, aby som mohla jeho schopnosti využívať úplne na maxime jeho možností, lebo toto už nie je len hra, toto je experiment a ja sa musím pripraviť na všetko. 'Tak mi povedz, čoho má byť ten had schopný a ja ti pomôžem hľadať toho tebe najvyhovujúcejšieho, dobre,' ozval sa Tobias. 'Fajn, tak počúvaj. Ten had musí vedieť prežiť aspoň niekoľko hodín pod vodou a zároveň musí vedieť prežiť na súši. Ďalej to musí byť ten najjedovatejší had akého môžeš nájsť,' vyrátala som mu všetky podmienky. 'Tak toto bude oriešok,' zamrmlal Tobias. 'Čo si vravel?' spýtala som sa naoko nazúrene. 'Ale nič, nič som nepovedal, prisahám!' odpovedal Tobias vystrašene. A ja som sa len v duchu zaškerila.

"Tak tu to máš," povie Tobias a ukáže mi obrazovku notebooku. "Je to jeden z najjedovatejších hadov na svete, len má jednu chybu (ako jeden z najjedovatejších hadov) a to, že neútočí na ľudí, ale myslím, že ty budeš schopná ísť proti jeho náture, " pokračuje Tobias. Vodnár kobrí (vodnár belcherov), pomyslím si. To je dobré meno. Rýchlo prebehnem popis a poviem Tobiasovi : "Toto je ono. Presne takéhoto hada som hľadala." Tobias si vydýchol od úľavy.

Sinn  pootvoril dvere. "Ešte sa stále hádate?"spýtal sa. "Našťastie už nie. Prečo sa pýtaš?"spýtala som sa. "Len tak,"odvetil Sinn a otočil sa na Tobiasa: "Už si môžem vybrať aj ja?" Tobias pokrútil hlavou: "Musíš ešte chvíľu počkať,"potom sa otočil na mňa:"Tak to trochu urýchlime." Prikývla som. "Fajn, takže kde sme skončili? Aha, áno! Máš si vybrať tie zvyšné zvieratá. Už máš vodné aj jedovaté, to je ten had a ešte potrebuješ jedno lietajúce a jedno neutrálne. Takže aké to budú?" Chvíľu som rozmýšľala a Sinn sa na mňa spýtavo pozeral. "Mám to! Takže lietajúce bude netopier, je mi jedno aký ale nech nie je škaredý a nech vie dobre a rýchlo lietať. To neutrálne bude vlk, čierny vlk a to upresnenie, no predsa klasický vlk, veď vieš akého myslím,"odpovedala som pomaly, rozmýšľajúc nad každým jedným slovom, či som nespravila nejakú chybu pri vyjadrovaní sa. Tobias si niečo uspokojujúco zamrmlal a následne niečo rýchlo napísal do notebooku. Potom sa pozrel od obrazovky a vzdychol si:"Čo som komu kedy spravil?" Ja aj Sinn sme sa naňho zamračili. Následne sa Tobias obrátil k Sinnovi:"Dúfam, že ty už máš vymyslené zvieratá, od ktorých dostaneš vzorky DNA." "Samozrejme, že mám. Ja nie som taký nerozhodný ako Silica,"odpovedal Sinn a uškrnul sa na mňa. Tobias vyzeral zjavne už unavený a netrpezlivý. Jemne som to Sinnovi naznačila. Sinn prikývol, pochopil, tak ako vždy, keď sa rozprávame len pomocou výrazu tváre a očí, čo je veľmi dobrá technika komunikácie hlavne počas vyučovacích hodín v škole. V duchu som sa uškrnula, no, čo so Sinnom sme najlepší priatelia už od prváku. Potriasla som hlavou, čo to robím. Dávaj pozor Silica, vynadala som si. "Moje jedovaté zviera bude škorpión stopár. Nech sa páči, kludne si ho môžete vyhľadať na internete. Ďalej lietajúce zviera bude jastrab lesný a vodné zviera bude delfín skákavý. To je všetko,"povedal Sinn a odmlčal sa. Po chvíli sa pozrel na Tobiasa so spýtavým pohľadom. Rýchlo som na neho mrkla aj ja. Hneď som sa začala smiať. Nedalo sa to vydržať. Tobias hľadel na Sinna ako teľa na nové vráta. Bolo to také vtipné, že to rozosmialo aj Sinna. Po chvíle sme sa so Sinnovi tak rehotali, až sme sa museli chytať za bruchá. Tobias sa asi po piatich minutách otriasol a šokovane sa na nás pozrel:"Čo sa stalo?" "M-m-mali s-ste v-vid-dieť s-s-svoj výr-r-raz!" rehotal sa Sinn. Tobias neschopný slova potriasol hlavou a už trochu vyrovnanejšie povedal:"Dobre, keď ste si už vybrali svoje zvieratá môžete ísť domova a my vás potom zavoláme, keď budeme mať na sklade vzorky DNA zo všetkých vašich zvierat, aby sme mohli na vás  spraviť experiment a potom, veď viete, budete oficiálne prijatí do rodiny experimentov. Takže do tej doby vám obom dávam svoje zbohom. ... A teraz padajte!"

So Sinnom sme rýchlo vyšli z kancelárie a začali sme kráčať k východu. "Hej, Silica! Čo si myslíš o Tobiasovi?"spýtal sa Sinn. "Podľa mňa je to poriadny idiot,"odpovedala som a Sinn sa začal uškŕňať, tak som pokračovala:"Veď vieš, kto by nahodil hentaký výraz a vypadol by na päť minút? To je predsa nemožné!" Po tejto odpovedi sme sa začali obidvaja smiať, ale potom, čo na nás z vedľajších dverí vybafol nejaký zamestnanec, že, čo tu robíme za hluk, sme radšej prestali, veď sa nechceme dostať do problémov s ľuďmi, ktorí z nás spravia ľudských bohov, no nie? Potom, čo sme vyšli z budovy, sme sa  vybrali na autobus, ktorý nás odviezol na stanicu Pegasus wings, na ktorej sme nastúpili na vlak linky 458, ktorí nás zaviezol do mesta Linxe, ktoré bolo našim domovom a z ktorého sme každý deň dochádzali do školy. Keďže bol už večer, Sinn naliehal, že ma zoberie až pred môj dom. Po asi siedmich minutách hádania som nakoniec pristala na jeho návrh.

Desať minút. Toľko trvá kým prejdem z vlakovej stanice k môjmu domu. Sinn býva na opačnej strane mesta, čo znamená,že tá okľuka k môjmu domu mu spôsobí predĺženie cesty o desať minút. Počas cesty sme toho veľa nenahovorili, len Sinn sa ma niekedy opýtal, či mi nie je zima. Odpovedala som mu, že nie. Čo to doňho vošlo, pomyslela som si, väčšinou nebýva takýto starostlivý. Ale nezaoberala som sa dlho týmto problémom. To ho určite prejde po čase a bude to zase len môj kamarát Sinn. Ani som si nevšimla, že sme zastali pred mojím domom. Spamätala som sa až, keď som si uvedomila,že Sinn mi niečo hovorí. Otočila som sa naňho a spýtala sa:"Čo si hovoril? Prepáč, nepočúvala som, bola som trochu mimo." Sinn len pokrútil hlavou a zopakoval:"Hovoril som, že máš povedať rodičom, čo sa dnes stalo v škole a potom v tých laboratóriach, dobre?" "Hej, poviem im to. Čau!"pritakala som. "Čau! Zajtra v škole,"odvetil Sinn. Prikývla som a pohla som sa k bráne od domu, keď ma zastavil tlmený šepot:"Dobrú noc," Chcela som sa otočiť ale niečo ma poháňalo k domu. Už som len začula koniec tej krátkej vety. "...moja princezná."zašepkal Sinn.