The Killer Girl

5.

Z pohľadu Candice: 

Justin chutil naozaj úžasne. Nevedela som sa od neho odtrhnúť a ankoniec som nás pevrátila a začali sme sa kotúľať jeden cez celú csetu sem a tam. Museli sme vyzerať fakt čudne, no dokiaľ sa ma dotýkali Justinove ruky mala som to všetko na nasamväčšom háku. 

Dúfala som, že bozkávanie zaberie a hlad aspoň trošku ustúpi. Najsôr to fungovalo, no potom to prstalo zaberať a ja som chcela viac. Vedela som, že toto nedopadne dobre a snažila som sa to zastaviť. Odlepila som sa od Justina no to som robiť fakt nemala. Krv v jeho žilách ma ešte viac hypnotizovala. Niečo vo mne sa zlomilo a ja som strácala aj to málo kontroly, ktoré som nad sebou ešte mala. Monštrum sa dostávalo na povrch a teplo a chlad ovládli celé moje telo.

Pozrela som sa na Justina a v jeho očiach som videla strach, vlastne na celom jeho tele. Jemne sa chvel a plytko dýchal. Videla som, ako malinké kvapôčky potu stekajú po jeho čele, bol vystrašený na smrť. Pomaly som otvárala ústa, lebo sa mi do nic nezmestili zuby (hh :D vtipná irónia :D) a blížila sa k Justinovmu krku. Bruškami prstov som mu hladila miesto, kde bola žila.

Vedela som, že to nemám robiť a niekde hlboko vnútri som sa to snažila zastaviť. Nakoniec ma napadla jedna varianta. Rýchlo som sa odtrhla a šmarila Justina dobé 3 metre dozadu (snáď sa moc neponičí, škoda peknej tváre, hh). Vstala som a rozbehla sa najrýchlejšie ako som v tomto stave vedela do lesa.

                                             * * * * * *

Bežala som dosť dlho (cca tak 5 min) a pomaly (čiže preto som bežala tak dlho). Bola som ukrutne zmorená a strašne hladná. Zastavila som na čistinke, počúvala som zvuky a hľadala čosi okrem tej hnusnej zelene, do čoho sa dá zakusnúť.

Asi 40 metrov predomnou som počula kroky a šuchotanie lístia, keď ku mne vietor dovial vôňu toho, čo som počúvala, udrela mi do nosa vôňa srny. Buď srna, alebo jeleň, neviem to rozoznať, čo som nejaký lesník. No to je jedno, proste som po tom skočila a roztrhla tomu tepnu na krku. Keď som ju vysala zbehla som hlbšie do lesa a našla jazero, do ktorého som ju potom hodila. (Zistila som, že je to srna.)

Potom som (ani sama neviem prečo) vyšplhala na strom, sadla som si na najhrubší konár a čakala som (neviem na čo). Zaspala som...

                                             * * * * * *

Prebralo ma šuchotanie lístia, pukanie konárov a niekoho rýchly dych. Rozlepila som oči a pozrela sa tým smerom, čiže rovno podomňa. Síce mi trvalo trochu dlhšie kým som zaostrila, no hneď som vedela kto to je.

Chcela som na neho zakričať, no hneď ako som sa nadýchla do nosa sa mi dostala vôňa krvi. 

Je zranený...ako je možné,že som si to nevšimla? všimla som si rozdraté oblečenie, ktoré bolo červené od krvi. Bolo pre mňa ťažké odolávať, no v hlave mi skresol nápad, bol síce brutálny, zúfalý a nedomyslený, ale v tejto situácií to bolo jediné riešenie. 

Zoskočila som na neho a odhodila som ho ďaleko do trávy. Keď som uvidela s akou bolesťou pristál pichlo ma pri srdci a hald bol zrazu preč. Neviem čo sa stalo, ale bola som rada. Rozbehla som sa za ním a skočila som na neho.

 Z pohľadu Justina: 

Modlil som sa o život a pootvoril som oči, aby som videl čo na mne pristálo. Točila sa mi hlava, takže mi chvíľu trvalo, kým som si zvykol na svetlo, ale takmer okamžite som rozoznal plavé vlasy a vôňu ruží. A ako o chvíľu môj zrak potvrdil bola to ona. Candice. Bože pomáhaj!