The Killer Girl

10.

Ako je toto možné! Ako je možné, že o Paulovi vie? Áno je preavda, že sa mi hrabal v hlave, no jeho som m neukázala, ako je možné, že neviem o tom, že vie o Paulovi? Sleduje ma?

"Jimmy mohli by sme sa porozprávať osamote?" zarazene som sa na neho otočila.

Justin sa chystal postaviť, keď ho Jimmy rukou zastavil a usmial sa mojím smerom "Iste." vstal on, ponúkol mi ruku, ja som ju ignorovala a postavila sa. Spoločne sme odišli na parkovisko a nechali Justina v kaviarni. On sa za nami iba nemo a ohromene otočil.

Vyšli sme na parkovisko a prešli niekoľko radov áut, až sme preišli k čiernemu Subaru XV. Celkom fajn autíčko, ale on má na viac. Nadvihla som obočie a sledovala Jimmyho ako z vrecky vyťahuje kľúče od auta a sadá si za volant. Prešla som na opačnú stranu auta, otvorila dvere a pohodlne sa posadila.

Jimmy otočil hlavu smerom ku mne a ja som sa zadívala hlboko do jeho tmavých očí. Nevedela som, čo od neho čakať, tak som sa len pozerala.

Po chvíli som ucítila menší tlak na moju myseľ, nebol to ani tak tlak ako jemný dotyk, ba hladkanie. Pomaly som sa mu otvorila a pocítila som príval tepla z jeho strany, teplo, ktoré bolo príjemné a hrejivé naberalo na teplote, až pálilo, po chvíli začalo "horieť". Tvár som od bolesti skrčila do grimasy a zasyčala, vtedy konečne prehovoril.

Čakal som na teba vyše 5 rokov! A ty si neprišla! Ani si nič nepovedala! Ako si mohla?! Čakal som na teba! Čakal! Čakal.... Poslednú vetu zašepkal a skoro som ju prepočula. Hlas mal plný hnevu a bolesti, no aj istej nechute a odmeranosti.

Bola som ticho, nevedela som, čo mu mám povedať. Bola to pravda...nechala som ho čakať, ale to bola časť dohody. Snáď aspoň tušil, že som v niečom zamotaná... Veď nieje úplný idiot...

Čo mi na to povieš?...Nič?! To som čakal...si len odporná špina. Siahol po kľučke, no ja som ho strhla k sebe s hnevom v očiach.

Namiesto mysle som rozprávala. "Si ty kompletný? Asi nie..Keby si bol, tak by si si dal 2 a 2 dokopy a pochopyl by si, že si len časť dohody, tak ako aj ja a tak ako bol Paul. Pozri, neviem, čo ťa tak serie, ale ak si myslíš, že náš vzťah bol to pravý, tak si na zlej adrese, dobre vieš, že my necítime hlboké city, vieš to, tak prečo si myslíš, že niečo zmeníš, zato, že na teba to doľahlo len na polovicu, nesnaž sa zmeniť niekoho kto je v tom až po uši. Takže, ak si sem prišiel preto, lebo si ma chcel naspäť, prepáč. Ja sa nezmením, nejde to. Rozumieš NEJDE!!" 

Neviem, čo sa presne stalo, len viem, že som počas toho celého myslela na to, ako mu závidím a ako veľmi chem byť ako on...To však nejde.

Pocítila som bolestné pichnutie v hrudníku. Prišlo mi zle a rýchlo som vybehla z auta a utekala naspäť do kaviarne a tam na záchod. Dopadla som na kolená a pravdepodobne som rozbila podlahu. Bolo mi príšerne čelom som sa oprela o chladnú stenu a tvár krčila v bolestivej grimase.

Čo sa to sakra deje...

Zakrútila sa mi hlava a zošucha som sa popri stene do prava. Spánom som narazila o záchodovú misu a spravila malú puklinu. V hrdle som mala pálčivú bolesť, cítila som sa hrozne.

Naplo ma. Rýchlo som sa zdvihla nad misu, v hrdle som cítila žlč. Nič neprichádzalo a mne bolo horšie a horšie. Vedela som, čo musím urobiť. Sprčila som si dva prsty do hrdla a znova ma naplo. Teraz to zo mňa konečne vyšlo. Vyvracala som palacinky a krv, strašne to páchlo a ruku som mala celú špinavú. Opäť sa mi zatočila hlava a klesla som k mise.

Z pohľadu Justina:

Kúzelné....proste kúzelné. Tak jej sem príde nejaký namakaný černoch a odvedie si ju preč...kúzelné.

Sedel som na mieste a cez okno som videl ako je vedie k Subaru, vyťahuje kľúče a obaja nastupujú. Dosť by ma zaujímalo kam jo zoberie...Kúzelné...

Auto sa však nepohlo, stálo tam 2 minúty, stálo tam 5 minút. Keď som sa chystal odkrojiť si kúsok jedla videl som ako sa dvere spolujazdca prudko otvorili a Candice ako letí dnovnútra. Plavé vlasy za ňou viali ako zástava. Bežala naozaj rýchlo. Dosť by ma zaujímalo, aký šport robí.

Vletela do kaviarne a bežala ďalej za roh. Záchody. Sedel som k nim najbližšie, takže asi iba ja som počul tlmené buchnutie a následné prasknutie. celkom ma to videsilo, no ostal som sedieť, keď bude potrebovať pomoc má tu toko frajera s čiernym autom. Otočil som sa jeho smerom a videl som len dym z výfuku auta. Tak nič....

Počul som ďalšie zvuky, akokeby ju tam niekto škrtil a následné buchnutie. Poobzeral som sa okolo seba, no nikto to zjavne nepočul. 

Sedel som a čakal, no teraz som počul niečo iné...

lepšie povedané, nepočul som ani hovno. Dosť ma to videsilo, to ticho mi naháňalo zimomriavky. Postavil som sa a pomalým krokom som prišiel k dverám dámskeho záchoda, poobzeral som sa, či sa na mňa nikto nepozerá a do dverí som potlačil.

Pootvorili sa, no v zápätí o niečo narazili, ešte sm trochu pritlačil aby som dnu strčil hlavu a vtedy som ju uvidel..

Ležala na rozbitej dlážke, zo záchodu sa tiahol odporný puch. Candice bola zelená a zo spánku jej stekal malý pramienok krvi. Nehýbala sa a ústa mala pootvorené a špinavé od krvi.

Vo vzduchu sa šíril odporný zápach niečoho skazeného a sladkavého. Naplo ma, no udržal som to v sebe ale hlava sa mi nepríjemne zatočila a zatmelo sa mi pred očami. Zdalo sa mi, že to trvá roky. Keď si moje oči privykli na svetlo poiadne som zažmurkal a pozrel sa smerom ku Candice.

Aspoň som chcel, ale tam kde ležala bola len kaluž krvi a ona nikde...

Takže, tu je po 4 mesiacoh nová časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Neviem kedy pridám ďalšiu, ale ako som sľúbila určite to urobím.

A ak sa vám niečo nepáčilo, okrem mojej hroznej gramatiky, tak mi to napíšte do komentu. A aj keď sa vám časť páčila kliknite na *VOTE* a pridajte si ma do knižnice. <3

-TessBELIEBER