Change.

One.

"Máš všetko ?" opýtala sa ma mama.

"Mami, idem tam len na pár týždňov pokiaľ to tu nedám dokopy. Vy už máte veci tam, však ?" mama len prikývla a nasadli sme do nášho auta. Naštartujem a veziem mamu k ich novému domovu. Dočasne aj môjmu...

Som Elizabeth Foster a mám 20 rokov. Tmavo hnedé (na prvý pohľad čierne) vlasy, orieškové oči, vyššiu a chudšiu postavu. To by aj stačilo, hah. 

Práve sme na ceste do nového domu, ktorý si pred nedávnom kúpili moji rodičia. Vždy chceli vlastný dom. Predsa len, je to niečo väčšie a lepšie ako 3 izbový byt v centre mesta, kde je neustály hluk. Preto sa rozhodli ponechať tento byt mne, keď uznali, že by som sa mala osamostatniť. Preto ho momentálne prerábam a ostávam pár týždňov s rodičmi. Milujem svoju rodinu, mamu Jane a otca Daniela. Rovnako ako aj svojich priateľov. Nemám ich veľa, no vyhovuje mi to. Najlepšiu kamarátku Sophiu a kamaráta Tobiasa. 

".....na bielo," dokončila mama.

"Prepáč, nevnímala som," ospravedlnila sa a parkovala auto pred ich novým krásnym domom. Nebol veľký, to nie, no pripadal mi veľmi útulne. Celý bol ladený do farieb tmavého dreva, bielej a krémovej. Vždy sa mi kombinácie týchto farieb páčili. 

Pomohla som mame s pár poslednými škatuľami a vybrala som sa do mojej izby, kde som si vybalila pár veci z môjho kufru. 

"Eli, prišli susedia," s pretočením očí som sa postavila a prešla cez dlhú chodbu do obývačky. Mala som ich rada, no prišlo mi nesmierne otravné presúvať sa z mojej postele, keď som si do nej práve ľahla. To moje lenivé telo takmer nezvládlo, hah.

"Ahoj Anna, čau Peter," pozdravila som ich a usadila sa ku nim na gauč.

.....

Rozprávali sme sa veľmi dlhú dobu a takto pokračovalo pár dní. Vždy som sa ráno prebudila, niečo navarila, väčšinou spálila, poupratovala a večer prišli na návštevu Dansonovci, naši susedia. Otec chodil do práce a mama, no mama bola buď v práci, na večeri alebo niekde na nákupoch. Úprimne ? Zvykla som si.

Dnešok bol však výnimkou. Prebudila som sa prekvapivo neskôr ako obvykle. S úpravou môjho výzoru som sa veľmi netrápila. Prezliekla som sa do legín a športovej podprsenky. Vyšla som na terasu a začala som cvičiť. Po tanci som sa upokojila jogou. Osprchovala som sa a pustila si môj obľúbený seriál American Horror Story. Po zazvonení zvončeka som však ostala trochu zmätená. Otec aj matka kľúče majú, nezvonili by. Zmätene som sa pozrela na hodinky a spozornela pri čase. 8:00 AM. Zazvonili znova a tak som sa rýchlo postavila a otvorila dvere. Vykukli na mňa Anna a Peter a ja som si s úľavou vydýchla. 

"Ahojte," vľúdne som sa na nich usmiala. Vstúpili dnu a prehliadli si ma, tak ako vždy. Nijaké známky depresie či ohrozenia na zdraví. Pousmiala som sa nad nimi.

"Pristane ti to ," povedala Anna a spolu s Peterom sa zasmiali. Pozrela som sa na moje oblečenie a uvedomila som si, že mám na sebe len Tobiasove tričko, ktoré mi siaha do polky stehien. 

"Uhh, prepáčte," začervenala som sa, "Počkáte v obývačka ? Pôjdem sa obliecť," povedala som zahanbene.

"Netreba. Vlastne som len prišla pozdraviť tvoju mamu a otca a odovzdať im darček," zašvitorila Anne.

"Vlastne nie sú ...." bola som prerušená hrubým mužským hlasom.

"Som tu," povedal vysoký čiernovlasý chlapec a usmial sa na Dansonovcov. Potom svoj pohľad presunul na mňa a prezeral si ma od hlavy až po päty. Sakra.

"Vy sa ešte nepoznáte," zachichotala sa Anna. Momentálne mi pripadala ako nejaká pubertiačka, no ja som presne vedela o koho sa jedná. 

"Harry," pristúpil ku mne a natiahol ku mne ruku. Zmätene som si prehrala v hlave čo povedal a nahodila trošku vystrašený úsmev.

"Elizabeth," prijala som jeho ruku a on sa ku mne naklonil a pobozkal ma na obe strany mojej tváre.

"Vlastne sme celú vašu rodinu chceli pozvať na grilovačku. Bude zajtra večer a budeme veľmi radi keď prídete. Teda ak ešte nemáte iné plány,"

"Radi prídeme. Keď sa vrátia rodičia, oznámim im to,"

"Tak mi už pôjdeme," Anne a Peter vyšli z domu a Harry sa nečakane prudko otočil. Naklonil sa ku mne a objal ma.

"Rád som ťa spoznal, Beth. Pristane ti to," zašepkal mi pri uchu a ruku posunul na úroveň medzi mojím zadkom a chrbticou. Vydýchla som všetok vzduch z mojich pľúc a hľadela som na zatvorené dvere predo mnou. On má predsa snúbenicu.