NanoBoT

Kapitola 1 - Správa

Dnes sa v novinách, správach a všade na internete objavila dôležitá správa, ktorá rozdelila ľudí na dva tábory. Šlo však o niečo vážnejšie, ako o šaty na obrázku, ktorých farba nebola známa. Šlo o oznámenie vlády republiky. Dôležité oznámenie je v telke dnes o 17:00 a tak teraz, za päť päť sedím pred telkou vo svojej izbe a čakám. Dávajú správy. Všetko sa týka vzbúr ohľadne toho oznámenia a ja ani netuším o čo ide. Veď to oznámenie je teraz v telke po prvý raz.

"Je to dobre, alebo zle?" začal maník v správach s vážnym výrazom. "Ľudia sa nevedia dohodnúť, či prijať NanoBoTa, alebo niečo také ani neskúšať." Obrazovka preblikne na ilustračné zábery, potom na nejakého staršieho pána s imidžovými okuliarmi. Má hnedé vlasy, avšak v nich šedé pramienky. Očividne sa snaží pôsobiť mlado, ale vyzerá skôr komicky. "NanoBoT je špeciálny malý robot, ktorý bude v budúcich dvoch mesiacoch nainštalovaný na mozgy všetkých ľudí. Je to desať nanometrový robotík, ktorý rozoberie DNA vašich buniek a skontroluje ich genetickú správnosť, tým pádom dokáže včas odhaliť rakovinu. Pôvodne mal byť dobrovoľný, ale vďaka tomu, že dnes má aktívne bunky rakoviny už 10 zo 100 ľudí, musí si ho dať nainštalovať každý." Znova naskočia nejaké ilustračné zábery a ja sa zamyslím. NanoBoTa do hlavy? V pohode. Ale niečo čo je povinné? Nikdy! Zamračím sa na skicu NanoBoTa v telke. Však rakovina je každého vec. Oni majú nejaké plány. Chcú urobiť niečo zlé. V telke sa zas objaví ten "mladík" a tak počúvam. "Inštalácia je rýchla, bezbolestná a bezpečná aj pre ľudí s ťažkými chorobami. Jednoducho sa nadýchate plynu, ktorý NanoBoTa obsahuje." Zdvihnem obočie. Možno nás nechajú nadýchať sa jedu. Ktovie. Ale prečo sa nás zrazu potrebujú zbaviť, alebo nás chcú zredukovať? Viac miesta pre životné prostredie? Hladomor? Prejdem do obývačky, kde správy sledujú rodičia a brat.

"Čo si o tom šialenstve myslíte vy?" zamračím sa na telku, chcem mierne poukázať, nech si svoju odpoveď dobre premyslia. "Nemal by som s tým problém, keby to nebolo všetko tak naraz." ozve sa ocko. "Podobne." usmieva sa mama. Mladší brat ich myšlienkové pochody zrejme úplne nechápe. Volá sa Matt, má 10 rokov a moc sa nad týmito vecami zamýšľať nechce. Usmejem sa naňho. "Jednoducho, tí NanoBoTi sú zlí." Chápavo prikývne, chvíľu čaká ale o pár sekúnd už odchádza na počítač. "Typický Matt!" zasmeje sa mama. Ukážem na telku, v ktorej je vyjadrený názor protestanta. "Čo tí... Tí odporní šialení vedci urobili?! Chcú zničiť systémy vo všetkých štátoch?!" rozčuľuje sa a tvár mu červenie. Vyzerá mladý, šialený a ustráchaný. Zrazu sa nakloní ku kamere a bľačí. "Ak hej, tak ste úspešní! Strčte si svojich NanoBoTov do *píp*, ale mne do mozgu nenapcháte žiadneho *píp* zabijáka!" žily na hrdle mu navrú a znova sa prepnú na maníka v správach. Podľa mňa to cenzúrovať nemuseli. Aj tak už každý nadáva pri telke, keď vidí, čo to s ľuďmi robí. Je pravda, že ani mne NanoBoT nevyhovuje, ale reakcie niektorých mi prídu unáhlené. Keď správa skončí odídem späť na počítač a potom asi o ôsmej zaspím na stole.