Sarcasm 2 h.s (PREPÍSANÉ)

01

Ako vyrastieme, veľa vecí sa zmení. Možno len pár malých vecí, ktoré pre Vás nemajú ani tak veľký význam, no aj to môže narobiť veľa zmien. Taktiež sa môžete zmeniť úplne. Zmeniť svoje správanie, výzor, nájsť si nových kamarátov. Aj napriek týmto zmenám Vám stále môže niečo chýbať. Čo to je?

 Po stretnutí s Harrym som mala veľa zmiešaných pocitov, pretože som očakávala niekoho iného, ak sa to dá tak nazvať. Poznala som len jeho zlú stránku, od ktorej som neočakávala, že dokáže v nej vzplanúť niečo iné ako sklamanie či bolesť.  V škole som sa mu často vyhýbala a zdalo sa, že ani on nemá čo k tomu povedať . Očakávala som, že sa ozve, bude sa snažiť somnou prehovoriť, pretože tak som to celý čas čítala v knihách. Keď niekoho máte radi, snažíte sa urobiť všetko preto, aby Vám odpustil, nie? Myslím, že u neho to bolo opačne. Nesnažil sa somnou prehovoriť, dokonca mi ani nenapísal. Nechával mi len jeho prázdny pohľad, ktorý vzbudzoval nevraživosť. Nechápala som tomu, a tak som sa snažila si to nevšímať. Začala som sa venovať učeniu, aby ma to zamestnávalo, pretože moja myseľ bola stále plná tej zvláštnej udalosti. 

Raz v jednej teplý letný večer som sa vybrala v dotrhaných teplákoch a fľakatom tričku vyvenčiť seba a môjho psa Eddieho. Bol to postarší, pomerne slepý samojed, ktorého som za sebou ťahala.  Oh, aby som nezabudla, samojed je plemeno psa, aj keď u Eddieho to môžme brať doslovne. Vedel sa rozčúliť pre všetko a  nevyhli sme sa tomu ani v ten večer. Boli sme na okraji mesta, Eddie bol vyčerpaný a tak som ho niesla na rukách, pretože ten tučný pes by sa z tej zeme nepohol.  Vo večerných hodinách tu chodí trénovať veľa ľudí, prebiehalo okolo nás zopár ľudí a jeden z nich mal na nohe reflexný pások, čo zapôsobilo na Eddieho, ktorý vyskočil z mojich rúk a utekal za tým mužom. Ten prežratý pes bol taký rýchly, že mi utiekol. 

"Eddie!" Kričala som z plného hrdla. Mama by ma zabila, ak by zistila, že som stratila toho starého parchanta. "Eddie, prepáč, že som na teba zlá, kde si?" Fakt, že ten pes bežal, bol prekvapením. Hľadala som v okolí, ale čím viac času prešlo, tým viac som bola zmierená s predčasnou smrťou. V hlave som si vymýšľala milión situácii ako oklamem matku, kde som nechala psa. Výhovorku typu ako "Ahoj mami, po ceste som našla úžasný psí hotel, tak som tam dala Eddieho", ktorú by mi neuverila ani susedova mačka, som musela dostať z hlavy von. V tom čase, keď som to vzdala,  začula som štekot. Vybrala som sa za prudkým štekaním,  vedela som, že to je ten prašivec, ponáhľala som sa aby mi neutiekol. 

Eddie štekal na mladíka, ktorý mal reflexný prvok na nohe. Teda teraz ho tam nemal, keďže ho ten diabol pohrýzol na to miesto. "Eddie, prestaň!" S naštvaným hlasom som zakričala a chytila ho na vodítko. Na prekvapenie prestal, ale vrčanie nevynechal. "Prepáčte, nevedela som, že ten starý prašivec vie aj utekať a tak som nepokladala za potrebné ho uviazať," Priblížila som sa k nemu a čupla si k poranenej nohe. "Zavolám záchranku." Usúdila som, že to bude asi najlepšie riešenie, pretože to vyzeralo dosť nepríjemne. "Myslím, že to nie je až také hrozné," prehovoril a dal si dole kapucňu. Harry. Sedel tam tak pokojne a snažil sa udržať somnou očný kontakt. "Uhm, myslím, že je to bude treba dezinfikovať a navyše je to dosť hlboké," Začala som stávať a obšiematať sa, len aby som sa nemusela na neho pozrieť. "budem ju musieť zavolať, je mi to ľúto." Hrabala som vo vrecku pre svoj mobil, no ten vynález som tam nemohla nájsť. Začala som sa dosť potiť, pretože mi bolo dosť nepríjemné a trápne byť v tejto situácii. "Myslím, že bude stačiť, keď zavoláš mojej mame,"  Držal si ranu a pozoroval moje nemotorné správanie.  "nenosím so sebou mobil, keď chodím behať." Dodal. V mojej hlave boli samé nadávky aká som sprostá, že nemám ani ja mobil, že som vôbec vyšla z domu. "Uhm, máme problém, nemám ho ani ja." Kopla som do zeme, no hneď som to oľutovala. "Do riti," vyhŕkla som a sadla si vedľa Harryho. Budem mu musieť pomôcť, keďže toto psie nešťastie všetko spôsobilo. Najradšej by som ho uškrtila. "Si v poriadku?" Svoju ruku položil na tú moju. Nemala by som sa ho to opýtať ja? Nadvihla som obočie a neveriacky sa kukla. "Viem, že sa asi hneváš," poškriabal sa na zátylku, "nechcel som, aby to tak skončilo. Mal som ti povedať pravdu, prepáč." Vydýchol a ľahol si na trávu. Eddie sa nepokojne vrtel okolo nás, akoby mal pocit, že tu niečo nesedí. Taký istý pocit som mala aj ja. "Už je to zamnou," odvetila som, aj keď som trochu zaklamala. Myslela som na to stále. "je ti odpustené." Usmiala som sa a vstala som.  "Mali by sme nájsť pomoc a potom sa môžeme o tom porozprávať."

Od toho dňa medzi mnou a Harrym bolo silné puto. Spriatelili sme sa a snáď každý deň sme spolu trávili hodiny, kým nás nerozdelila jedna smiešna situácia.