Môj futbalový sen

5.

Dneska by to bol vážne normálny deň. Ráno sa zopakovalo to isté až na to že sa začali diať divné veci keď som sa stretla so Sam. "Ahoj" pozdravila som ju. "Ahoj" usmiala sa na mňa a spolu sme išli do triedy. A práve teraz sa pokojný pekný deň premenil na katastrofu. Akonáhle Samantha prekročila prah našej triedy všetci sa začali smiať a vykrikovali niečo také ako "Baletká! Zantancuj!" "Nezlom si nohu ty kriplica!" " Pozor nadvihne sa ti sukienka!". Samantha to nevydržala a rozplakala sa. Utekala na záchody ale predtým sa na mňa pozrela vraždiacim pohľadom a povedala " Tak to sa ti podarilo!". Nechápala som. Takže ja som im to akože povedala? Kedy by som to asi do pekla stihla?! Nahnevaná som očami prešla triedu a hľadala som toho najviac smejúceho aby som vedela kto to povedal. Aha, John. V tom momente som naňho mala také nervy že až! " Hej John! Počúvaj ma ty teploš! Myslíš si že keď triede vykecáš to čo rada robí ona že nezistíme čo rád robíš ty? Ty si taká sviňa až ma z toho hlava bolí! Chodíš so Samanthou do tej istej triedy na balet takže si láskavo zatvor papulu!" vrieskala som naňho z plných pľúc. "To ti povedala ona?! Vyslovene som jej to zakázal!". Výťazoslávne som sa uškrnula "Nie, nepovedala! Bol to čistý typ! Práve si sa prezradil ty debil!" smiala som sa. Celá trieda sa začala smiať na Johnovi a ja som utekala za Sam na záchody. Plakala. "Sam? Neplač!". Samantha na to hneď zareagovala a začala na mňa kričať "Vypadni ty krava! Hovorila si si najlepšia kamarátka a teraz si to všetkým vykecala!". Hlasno som si vzdychla "Sam to nie ja to John! Práve sa aj sám priznal!" "Nehádž to naňho!". Ach bože, asi ma šľahne! Toto nemyslí vážne! "Sam! Načo by som im to hovorila?" hovorila som kľudným hlasom. "Neviem? Aby si ma strápnila!". "Sam prosím ver mi!" povedala som prosebným hlasom. "Určite to povedal John?" opýtala sa trocha kľudnejšie. "Áno" vydýchla som. Sam odomkla zámku na záchodovej kabínke. Pozrela sa na mňa svojimi uplakanými očami. "Prepáč Beth!" objala ma. Nič som jej na to neodpovedala len som ju ťahala do triedy lebo už malo zvoniť. Vošli sme do triedy a zase ten smiech smerujúci na ňu. "Buďte ticho! Ona nemôže za to že ju nebaví sedieť na zadku za počítačom!" na to všetci stíchli a Samantha mi pošepkala "Ďakujem".

Celé vyučovanie o tom už ani nepískli. Dobre aj urobili, neviem čo by som im urobila potom. Viem však že nič pekné by to nebolo. Keď zazvonilo tak sme sa vybrali so Samanthou domov. "Beth?"spýtala sa neisto. "Hm?" nespúšťala som zrak z chodníka. "Prečo si sa ma dneska zastala?" opýtala sa znova. Otočila som sa na ňu a pozrela sa jej hlboko do očí. "Sam. Si moja najlepšia kamarátka. Mám ťa nadovšetko rada. Prečo by som sa ťa nezastala? Keď nie teba tak koho?". Usmiala sa ale ostala ticho, iba ma objala. V očiach sa jej však tvorili aj malinké slzy. Predpokladám že slzy šťastia.

Nazdárek ! :D
Na začiatok chcem povedať že som taká ťapa že som vám minule nevydala časť v pondelok ale v utorok. Neviem prečo som si myslela že v utorok. Takže prepáčte :) Dnešná časť venovaná: dream-girl8 a Iva297. Ďakujem baby za vote :)

Ták dnes vás snáď neunudila :D
Mousse ^^