Prológ

297 31 6
                                    

Pozrel sa na vrcholček menšej vyvýšeniny. Stálo tam dievča a on ju sledoval. Nepoznal jej meno. Nevedel, kto to je. No napriek tomu ju vídaval každý deň.

Ako zakaždým, prišla sama. Ruky mala zastrčené vo vreckách bundy a vôbec nesledovala svet okolo. V tej chvíli ju vôbec nezaujímal. Bola to jej chvíľa, kedy mala právo na všetko zabudnúť.

Blond vlasy jej poletovali vo vetre okolo unavenej tváre. Mala sklonenú hlavu, akoby sa chcela skryť pred svetom a spod zavretých viečok jej po tvári stekali slzy a rozmazávali špirálu.

Ako vždy odvrátil pohľad. Nedokázal sa pozerať, keď vedel, že to dievča niečo trápi. Mal chuť za ňou pribehnúť, vziať do náručia jej drobné telo a utešovať ju hoci aj do nekonečna. Ale vedel, že to je hlúposť. Nemohol predsa len tak priskočiť k neznámemu človeku. Nanajvýš by ju k smrti vydesil a ona by sa tu už nikdy neukázala. A to nechcel.

Mnohokrát sa už zamýšľal, prečo bola vždy smutná. Mala doma problémy? Alebo prišla o niekoho blízkeho? Alebo jej niekto ubližoval? Keď sa tak nad tým zamyslel, niekedy prichádzala aj s drobnými modrinami, takže túto možnosť nevylučoval... Alebo to bolo kvôli niečomu inému?

Tak veľmi jej túžil pomôcť. Avšak v tejto situácii sa cítil bezmocný. Nevedel, čo by jej mohol povedať, nevedel, ako by sa mal zachovať. Bolo to preňho hrozné, vedieť, že nedokáže nič urobiť.

Dievčina zdvihla hlavu k nebu a on si dokázal predstaviť aké myšlienky ju napadajú. Zháčil sa, keď si spomenul, čo všetko napadalo kedysi jeho.

Premýšľal, či vždy vyzerala tak moc utrápene, alebo je na tom tentokrát ešte horšie.

Ešte nikdy ju nevidel usmievať sa a teraz potom zatúžil ako nikdy. Bol si istý, že úsmev, by sa jej krásne hodil. Chcel, aby sa jej bledá tvár na chvíľu rozžiarila a usmiala sa na svet.

Ani nevedel, kde sa v ňom vzalo toľko odvahy, no zrazu si len uvedomil, že kráča hore malým kopčekom.

„E-ehm... Slečna?" zvolal neisto.

Ahojte!
Dostala som nápad na nový príbeh a aj keď neviem, kedy ho budem stíhať písať, rozhodla som sa pridať aspoň prológ. Dúfam, že sa vám bude páčiť, rovnako ako mne.
Niki♥

How to understand herWhere stories live. Discover now