7. časť

69 17 9
                                    


„Maedeen!" ozval sa spoza nej naliehavý hlas.

Mohla sa tváriť, že to prepočula, mohla predstierať, že to nie je jej meno, čokoľvek, čo by ho prinútilo obrátiť sa na odchod. Ona sa však obrátila a vzhliadla do tých najtmavších očí, aké poznala.

Na tvári kučeravého mladíka sa objavil jemný úsmev, ktorý vzápätí vystriedal ustarostený výraz. Prezeral si ju, akoby bola špeciálny exemplár. A ani sa mu nečudovala.

Bola si vedomá obrovských kruhov pod očami, ktoré sa jej tam v posledných dňoch objavili a jej bledá pleť, ktorá vyzerala až priezračná, vydesila dokonca aj ju samu, keď ráno zočila svoj odraz.

„Mrzí ma to." hlesol.

Znelo to, akoby sa ospravedlňoval za to, ako zničene vyzerala, ale obaja vedeli, že toto nemohol nijako ovplyvniť.

Odpoveďou mu bol jej poloúsmev, keďže na slová sa nezmohla.

„J-ja...hhh... Nechceš... Smiem ťa niekam pozvať?" vykoktal nakoniec.

How to understand herWhere stories live. Discover now