How to understand her

5. časť

Dni bez nej boli príšerné. Ani si neuvedomil ako veľmi mu záležalo na tom, že ju mohol vidieť. Že mohol sledovať jej zraniteľnosť a premýšľať nad tým, čo to spôsobilo. Čo spôsobilo, že niečo tak krásne ako ona môže byť také zničené.

Pred tým ani len netušil, čo všetko preňho znamenala tá krátka chvíľa, ktorú trávil na jej mieste. Na jeho mieste. Prial si, aby to bolo ich spoločné miesto. Prial si, aby to tak nepokazil. Prial si, aby pochopila, že chcel len pomôcť.

Ona nevedela, že tam bol, nevedela, že on ju videl celý čas, vždy keď bola najviac zranená. Bol niečo ako jej neustále prehliadaný strážca. Neustále nad ňou premýšľal, snažil sa prísť na to, prečo sa tak cíti. Túžil vedieť, čo jej to spôsobuje. Túžil jej pomôcť. 

Ona tápala vo svojich problémoch, nevedela, čo s tým urobiť, ako sa z toho dostať. Keby tak vedela, že jej chcel len podať pomocnú ruku, že chcel len vidieť jej úsmev. Len maličký úprimný úsmev.

Boli ako dva kúsky skladačky, ktoré sa potrebovali navzájom, aby mohli tvoriť niečo úžasné. A teraz... Teraz ju už možno neuvidí. Už možno nikdy nepochopí prečo, nikdy neposkladá jej skladačku.

Každý jeden deň mu to chýbalo viac a viac. Túžil ju znovu vidieť. Prial si ju nájsť, ale vedel, že hľadať ju v tomto obrovskom meste je číre bláznovstvo. Ako hľadanie ihly v kope sena. Takmer nemožné.

No aj tak to túžil skúsiť. Pretože vedel, že potrebuje svoj druhý kúsok.