Máme budúcnosť? (Dramione)

1. Kapitola

,Všetko sa to udialo včera.
V nedeľu večer sme s Ronom zašli na romantickú večeru a požiadal ma o ruku, ale to už vieš.

Celá rozradostená vchádzam v pondelok do práce, s prsteňom na ruke. Čo však osud chcel, hneď pri vchode narážam na Malfoya. Respektíve on naráža do mňa.

„Dávaj pozor prosím ťa!" Zvolalám rozzúrene. Okamžite mi kazí náladu.

Potom si všimne môj prsteň a prevŕta ma pohľadom:„Takže si ešte stále s ryšavcom? Takto sa zahadzovať s Weasleyovcami!" Smeje sa. „Mohol som vedieť, že majú zlý vkus po tom, ako sa Weasleyová vydala za Pottera."

„Ten je úbohý! A čo si mu na to povedala?" Mračila sa Ginny.

„Nič."

„Nič?"

„Nič! Povedzme len, že jeho nos po druhýkrát pokúsil moju päsť," sklopila som zrak a mierne som sa začervenala, pri myšlienke na tretí ročník v Rokforte.

„Ale pozrime sa na ňu! Dobre si urobila, Herm!"

„To som si myslela aj ja, kým si ma Minister nezavolal do kancelárie."

,,To nemyslíš vážne!"

„Ani nie o dve hodiny za mnou príde Ministrova asistentka. Vraj ma očakáva.

Malfoy ma nahlásil za násilie na pracovisku.

Vchádzam do jeho kacelárie.

„Sadnite si slečna Grangerová," privíta ma s milým úsmevom. „Pán Malfoy za mnou prišiel a povedal mi, čo sa udialo. Je to pravda?"

„Ak povedal, že jeho slizký jazyk neustále hovorí nezmysly, tak áno!"

,,Ty si môj jazyk na tvoju smolu ešte neokúsila," zahryzne si do pery a uškrnie sa tak ako to vie len on.

Pretáčam nad ním očami a znechutene sa od neho odvraciam.

„Obaja sa okamžite ukľudnite. Medzi vami prebiehajú nepokuje už takmer mesiac a ja to nemienim ďalej znášať. Rozpory na našom pracovisku sa riešia nasledovne: V lepších prípadoch obom vybavíme spoločnú týždennú dovolenku. Ale keďže vy ste ten horší prípad, rozhodne vám týždenné voľno nedoprajeme. Preto vám poskytneme firemný dom, v ktorom spolu budete musieť bývať."

„Pane, to nemyslíte vážne! Včera som sa zasnúbila s Ronom, nemôžem bývať s... S týmto tu!" Znechutene nad ním zvraštím nos.

„To vám gratulujem slečna Grangerová, ale na to ste mali myslieť skôr!" Usmieva sa na mňa a ja myslím, že explodujem.

„A čo ešte len ja, pane! To ona ma udrela. Ja som ten čo trpí! Nemôžete potrestať mňa!"

Aj keď ma táto celá situácia nesmierne vytáča, úprimne sa na ňom zabávam. Od prvého ročníka na Rokforte stále nedospel.

„Medzi vami dvoma sú nepokoje už riadne dlho a veľakrát ste boli práve vy ten, kto ich vyvolal!"

„Ale! Ale!" Začali sme obaja protestovať.

„Tak a dosť! Už mi leziete na nervy! Obaja sa pôjdete okamžite domov zbaliť a nasledujúci mesiac budete bývať v našom firemnom dome. Môžete byť radi, že vás oboch nevyhodím. A nemyslite si, že vás nesledujeme! V tom dome budete musieť tráviť každý deň! Nepohnete sa od seba ani na krok. Hermiona, asi sa budeš musieť zoznámiť s Dracovými rodičmi a ty Draco, verím že sa znova rád stretneš s Ronom," odmlčí sa. Jemne mu mykne kútikmi, no hneď nahodí vážny výraz. „A teraz obidvaja vypadnite!"

Vychádzame bez slova z kancelárie. Niekoľko minút na seba nemo hladíme.

„Mesiac? To snáď nemyslel vážne, že?" Prehovorím napokon.

„To si robíš srandu! Ty budeš bývať s Dracom Malfoyom? Mesiac!" Do očí ma vysmeje Ginny.

„Keby som ťa tak veľmi nemilovala, Merlinovi prisahám, že by som ťa tu a teraz zabila!" Prehovorím urazene.

„A čo budeš robiť teraz?"

„Teraz sa musím ísť pobaliť a potom ma čaká vysvetľovanie Ronovi."

„Tak to držím palce moja drahá!"