Máme budúcnosť? (Dramione)

2. Kapitola

Cesta domov od Ginny mi netrvala ani 10 minút. Vošla som do svojej spálne a na posteľ hodila kufor. Postupne som doň začala dávať všetky veci, ktoré budem súrne potrebovať. Od oblečenia cez zubnú kefku až po knihy. Ostatné prenesiem neskôr.

Balenie mi tiež nezabralo veľa času a nemala som potrebu sa do môjho nového „domova" ponáhľať.

Zišla som dole do kuchyne a kufor postavila pred dvere. Nastavila kávovar a počúvala pomalé odkvapkávanie kávy do šálky.

Aj so šálkou som sa zvalila na gauč pred krbom.
Predstava, že tu mesiac nebudem a navyše budem v cudzom dome s Dracom Malfoyom ma znepokojovala.
Nevedela som si predstaviť, žiť svoj bežný život v takom prostredí.

Ako ma bude Ginny navštevovať? Ako budem tráviť čas s Ronom? Ako budem môcť po večeroch piť víno a zohrievať omrznuté prsty pred krbom? Ako budem môcť v pokoji čítať bez toho aby ma nenazýval knihomolkou?

Od zúfalstva sa mi chcelo plakať. Nevedela som slovami opísať akú k nemu cítim nenávisť.

Keby sa nebol sťažoval ministrovi mohla som si pokojne žiť svoj život. Takisto aj on.
Namiesto toho budeme musieť spolu zdieľať jednu domácnosť.

Keď mi v šálke nezostala ani jedna kvapka odložila som ju do drezu.

***

Vyberám sa z domu domov. Kráčam ulicami, nejdem metrom, ani si nezavolám taxi, aby mi to zabralo čo najviac času.

Stojím pred ním. Mesiac v tomto dome. Je okúzlujúci. Dvojposchodový tehlový dom v centre Londýna s bazénom v záhrade by nebol trest, ale Malfoy v ňom znamená pre mňa skazu.

Vojdem dnu. Malfoy už sedí na bielom koženom gauči oproti modernému krbu. Mlčky sa díva na vypnutý televízor, ktorý visí nad krbom s nohami vyloženými na konferenčnom stolíku.

Napravo je kuchyňa, ktorá je prepojená s kuchyňou, naľavo trojo dverí a drevené schody, za ktorými sa nachádzajú sklenené dvere do záhrady.

Postupne otváram všetky dvere. Toaleta, pracovňa s knižnicou a hosťovská izba, nad ktorou sa musím zasmiať. Lebo hostia tu budú určite vchádzať a odchádzať, že sa dvere ani nezatvoria.

Malfoy sa na mňa nechápavo pozrie: „Ešte si nevidela hosťovskú izbu?"

Jeho poznámku ignorujem a kráčam hore schodmi. Dvojo dverí. Spálňu napravo si zabral on, tak vchádzam do druhej oproti. Veká posteľ s nočným stolíkom, pracovný stôl, skriňa a kozmetický stolík so zrkadlom, všetko z bieleho dreva. Čo ma však zaráža je spoločná kúpelňa.

„Och nie!" vložím si hlavu do dlaní.

„Ale áno, v sprche si užijeme veľa spoločných chvíľ," nadvihne jedným kútikom úst, okamžite však nahodí vážny výraz, „poď, moja matka ma očakáva na obede."

„Čo s tým mám spoločné ja?"

„Ak si zabudla, drží nás puto, kvôli ktorému sa od seba nemôžme vzdialiť na viac ako 15 minút, slečna všetko-viem."

„Fajn!" odvrknem nahnevane, „Ale najprv musím zájsť za Ronom," začnem si hádzať veci do kabelky.

„Drahá moja, na to zabudni!" vysmeje ma.

„Dobre, tak si teda uži svoj obed s mamičkou!" Vybehnem z izby a ženiem sa dole do obývačky.

***

O dve hodiny sedím čakajúc na Rona.

Vidím ako vchádza do kaviarne, no keď mu zrak padne na Malfoya, ktorý sedí po mojom boku odchádza.

„Ron!" kričím, keď utekám za ním, „Dopekla, stoj!"

„Ja s ním nebudem ani sekundu. Čo tam vôbec Fretčiak robí?"

„Ron, prosím ťa! Všetko ti vysvetlím, hlavne sa tam vráť. Prosím!"

Prikývne a obaja sa vyberieme späť do kaviarne. Usadíme sa a ja začnem s vysvetľovaním.

„Viem, že s Malfoyom nevychádzate a takisto ani ja, čo začalo prekážať nášmu šéfovi. Preto, ak nechceme aby nás vyhodil, musíme spolu mesiac bývať."

„Chceš mi povedať, že budeš žiť mesiac pod jednou strechou s týmto tu?" Zvyšuje hlas.

„Áno, presne to ti povedala ty inteligent," vysmeje ho Draco, „a okrem toho sa od seba nemôžme vzdialiť na viac ako 15 minút."

„A čo ak budeme chcieť byť sami? Čo ak...?"

„Na sex by si si mal nájsť niekoho iného, keďže ona si už našla mňa," Malfoy ma chytí za ruku a Ron vyskočí na rovné nohy.

Vytrhnem ruku z Malfoyovho zovretia a naopak chytím Rona. „Budeme v mojej izbe u mňa doma..."

„U nás doma!" Preruší ma Draco, „Aj keď sa nebojím, že by ti to trvalo dlhšie ako 15 minút!"

Stisknem Ronovi ruku aby sa upokojil. Presne o toto Malfoyovi ide. Chce ho iba vyprovokovať.

„Budem musieť ísť," vstanem, „ľúbim ťa!" venujem Ronovi dlhý bozk zatiaľ čo Malfoy v pozadí pretvaruje dávenie.

Chcela by som sa poďakovať všetkým čo to čítajú aj napriek takej dlhej pauze, veľmi si to vážim. Dúfam, že sa vám príbeh páčil, keď tak mu dáte hlas, alebo napíšete čo si o tom myslíte.
S láskou,
Mily❤️