KAPITOLA 2

241 14 10
                                    

Pozerala som sa mu priamo do očí. Boli tmavé ako uhlie. Stratila som sa v nich. A že láska na prvý pohľad neexistuje. Zasa sa usmial.

"Ja som Jakub."

"Ahoj, ja som Saša", usmiala som sa. Úsmev mi opäť vrátil.

"Prečo si si sadol vedľa mňa? Je tu ešte pár voľných lavíc."

"Vadí ti že tu sedím?"prekvapivo zdvihol obočie.

"Ježiš, určite nevadí. Len ma prekvapuje že chlapec ako, ty si sadol k niekomu ako ja."

"Si strašne krásna. Rád sa pozerám na nádherných ľudí", usmial sa.

"On so mnou flirtuje?!", pomyslela som si.

"Ďakujem ti moc."

Počas nášho rozhovoru vošli do triedy ostatní žiaci. Zazvonilo. Do triedy vstúpila učiteľka. Nebola ani stará, ani mladá.

"Ahojte milí žiaci a milé žiačky. Som vaša triedna pani učiteľka, Jana Zvolenská. Nebojte sa, dnes sa tu dlho nezdržíme. Rada by som vás privítala na škole, dúfam že sa vám tu zapáči, že budete podávať skvelé výsledky a že vytvorite úžasný kolektív. Pre dnešok by som chcela, aby sa každý z vás predstavil. Zajtra sa vám vyučovanie začína o 8:00 a končí o 10:00. Učiť sa nebudete. Teraz k tomu predstavovaniu. Ideme podľa lavíc.

"Ahojte, ja som Sára a som z Nitry."

"Ja som Patrik, a som z Trnavy."

Takto sa predstavilo niekoľko žiakov.

"Ahojte, ja som Saša a som z Nitry."

Potom sa postavil Jakub. Obzrela som si ho od hlavy po päty. Bol vysoký, z krátkych rukávov mu bolo vidieť svalstvo na rukách. Mal výraznú čeľusť a jamky v lícach. Hnedé vlasy, skvelo oblečený, mal úžasný parfém.

"Čaute, ja som Jakub a som z Nitry."

On je z Nitry? Dúfam že to nie je len sen. Usmiala som sa. Takto sa predstavilo všetkých 22 žiakov.

"Dobre deti, teda ak vás tak ešte môžem nazývať, tak teda stredoškoláci, pre dnes je to všetko. Vidíme sa zajtra presne o 8:00. Ahojte a užite si tento deň."

"Nejdeme si niekam sadnúť?", navrhla Bianka.

Dominika súhlasila. Pozrela som sa na Jakuba a prikývol. Pridal sa ešte Martin, Tomáš, Sisa a Juraj. Išli sme do nejakého baru, teda z časti to bola kaviareň. Sadla som si vedľa Kuba. Ja a Sisa sme si dali cappucino, ostatní kofolu.

"Hej Jakub, máš nejako blízko k Saši nie?" zasmial sa Martin.

"Samozrejme. Pozri s akou kráskou sedím. A aká je úžasná",usmial sa.

Určite som sa červenala lebo sa začali všetci smiať. Pridala som sa.

Rozprávali sme sa cez dve hodiny. Vedela som že  budeme tvoriť super partiu. Keď sme vyšli z baru, každý išiel iným smerom domov. Niektorí šli spolu. So mnou išiel Jakub.

"Kde bývaš?" spýtal sa ma.

"Za námestím, pri Maxe."

"Ja bývam na opačnej strane, čiže to máme kúsok od seba."

"To je super", usmiala som sa.

Cesta domov ubehla strašne rýchlo. Chcem aby bol ešte začiatok dňa, chcem s ním byť čo najdlhšie. Sadli sme si pred náš dom na múrik s plotom.  Rozprávali sme sa o spolužiakoch, o dnešku. Po chvíli sa nahol ku mne. Vedela som čo to znamená. Pobozkal ma. Jeho pery boli ako vankúšiky. Ani neviem ako dlho sme mali spojené pery.

"Ale hybaj, Saška, tak rýchlo si si našla frajera. Aj po dnešnom výstupe v autobuse."

"Do riti," povedala som.

"Kto to je Saška?"

"Jakub, to je môj bývalý chlapec, Samo..."

"Saška a aký je fešák, väčší ako ja?"

"Samo ty si pil?"

"No a. Spolužiaci jak sa patrí. A nie až toľko."

"Prosím ťa choď domov, nemám chuť sa s tebou baviť."

Podišiel ku mne a šiel ma pobozkať.

"Ok kľud. Nepočul si? Nechce sa s tebou rozprávať."

"Okej fešáčisko. Zajtra sa vidíme v škole."

Po tomto dosť veľkom trapase som mu vysvetlila o čo ide. Potom som sa s ním rozlúčila a išla som domov.

Mamine som povedala že mám super triedu a učiteľku. Tiež že sme boli na kofole a také tie typické školské veci.

"A čo chlapci? Sú pekní?

"Hej sú. Jeden si sadol vedľa mňa. Všetci sa na nás pozerali taký bol krásny."

"A čo. Stalo sa niečo?"

"Hej", zasmiala som sa.

"Čo? Hovor!" smiala sa.

"Tak išiel aj on s nami na kofolu. Potom ma odprevadil domov. Tu sme sedeli pred plotom a pobozkal ma" usmiala som sa a začala sa smiať od radosti.

Mamina sa smiala tiež a potom sa spýtala na Sama. S maminou máme veľmi blízky vzťah. Hovorím jej všetko. Povedala som jej všetko o dnešnom incidente v autobuse, aj pri Kubovi. Bolo jej to ľúto ale potom sa ma zasa pýtala na Jakuba.

V noci som nemohla zaspať. Myslela som len na neho.


 

Me, Myself & IWhere stories live. Discover now