Why Pier Rosemarie • H.S.

Chapter V.

📌Ták a som tu späť s novou časťou. Mám ich trocha predpísané, tak by som ich rada pridávala čo najčastejšie.

📌Ále dosť kecov. Aj tak to nikoho nebavý :D

📌Príjemné čítanie:3
_________________________________________

"Harry, mne sa vážne dnes nechce nikam ísť." Zamumlala malá Jacqline, keď jej Harry pomohol vyskočiť z Jeepu.

"Qline. Toto rozprávaš deň, čo deň už mesiac. Ja, keď som bol v prvom ročníku, do školy som sa tešil." Uškŕnul sa kučeravý chlapec na svoju sestru, zovierajúc jej malú rúčku v tej svojej.

"Ale to je preto leb- á Lacey." Zvýsklo malé dievčatko, keď videlo svoju najlepšiu kamarátku stáť pred školou.
"Pá Harry." Dala mu malú pusu na líčko a odcupitkala k svojej kamarátke.

Harry s úškrnom pokrútil hlavou nad svojou sestrou.

"Jaclqline. Jacqline!" Zakričal na kučeravé dievčatko, keď zistil, že stále drží jej rúžovú školskú tašku v rukách.

Rýchlo k nej dobehol.
"Miláčik, a tašku ti netreba?" Široko sa usmial, keď sa Jacqline zamračila pre ten názov miláčika. Neznášala to a už vôbec nie v spoločnosti.

"Harold. Nevolaj. Ma. Miláčik. Už. Nie. Som. Malá." Každé slovo zdôraznila.
Šlo by sa rozpustiť nad jej roztomilosťou.

"Jasné, veď ty si predsa moja veľká princezná, že?" Harry sa nakoniec usmial a vtiskol jej bozk na líce.

"To je už lepšie." Usmiala sa malá Jacqline.
Harry sa pár krát poobzeral okolo neho a videl ako naň pár mladých mamičiek zíza, predsa to bola len škola spojená so škôlkou ale aj tak to bolo divné.

"Lacey, choďte už. Inak nestihnete." Oslovilo dlhovlasé dievča taktiež svoju malú sestričku.

Harry bol zmätený. Tento hlas už niekde počul. Veľmi dobre ho poznal.
Doteraz si ani nevšimol, že tam niekto stojí. Ani nespozoroval, že s malou Lacey niekto prišiel ale nedával veľký pozor na to, kto to bol. Až dokým neprehovorila. Jej hlas by spoznal všade. Bola to ona.

Určite áno.

×××
"Už som ti niekedy povedal, že máš krásny hlas?" Prehovoril kučeravý chlapec sediac na móle.

"Toto mi ešte nikto nepovedal." Zasmiala sa Rosemarie.

"No vidíš. Som prvý." Uchechtol sa Harry.

×××

"O áno Jacqline, choď. Inak nestihneš na hodinu a ja nestihnem do práce. A vieš, čo by to znamenalo?" Opýtal sa jej chlapec s obrovským úsmevom na tvary.

"Neviem, napríklad to, že by si nestihol do práce?" Povedala Jacqline. Podľa Harryho bola Jacqline dosť drzé dieťa. Aj vtedy, keď sa o ňu až tak nestaral a všetci ešte žili. Vôbec sa netešil na jej pubertu.

"Skôr to, že by sme potom nešli na tú zmrzlinu Jacqline." Výťazne sa usmial Harry.

Malé dievčatko zhíklo a už ťahalo svoju kamarátku do školy.
Harry nad ňou s úsmevom pokrútil hlavou a sledoval ju ako vstupuje do veľkej budovy.

"Vieš ako na ňu." Uchechtne sa vysoké dievča.

"Vieš, nie je to ťažk-" Harry sa zarazil, keď sa dievča pootočila naň ho.

Bola to ona.
Určite to bola ona.
Ju by si pamätal vždy.

_________
Votes&Comments♡
By_no_worries_