Kruh dňa a noci

Cudzinec

Vietor sa mu obuval do chrbta a jeho čierny kôň nervozne zatriasol hlavou. "Uklidni sa Aida, za chvilku tam budeme". Muž na koni bol zahaleny do čierneho koženeho kabata s pod ktoreho vytrčala tmava dratena košela . Vetšinu tvare mu zakrival tien klobuka ktory mu sedel na hlave no i takboly vidieť jeho strapate hnede vlasy sputane do copu a silne tmave strnisko ktore pokrivalo okolie jeho ust a bradu. Oboja pan i jeho kôň boli znaveny podlhej ceste a len sa oboja nechaly hupať vetrom a sledovaly ako posledne slnečne lučetoho dna padaju na zlate pšenične polia . V tuto dobu už na poly prave moc pracovnikou nebolo vetšina už   bola v krčme a posilnovaly sa rumom a pivomna dalši den straveny na poly. Na okoly nebol počuť jediny zvuk okrem dupotu konskych kopyt a vietra ktory vytvaral v pšenici obrazy podobne vlnam na mory. Ako sa bližil k malemu mestečku ticho prerušila cela škala zvukou , rozne zvuky pasuceho sa dobytka , spev posilnenych rolnikou a remeselnikou a detsky smiech ktory sa stale stupnoval ako sa približoval ku malemu drevenemu obluku ktora symbolicky služila ako brana mesta . O obluk stal oprety akisy muž prave moc krasy nepobral , mal jedive fuzy , tmave nepritomne oči , tvar a kožu až medene hnede a na hlave len par kratkych vlasou, na pase mal pripnutu malu sekeru. Sledoval cudzinca a popijal z otrieskaneho kovoveho korbelu . Bez jedineho pozdravu vykročil a gestom zdvyhnutej ruky zastavil cudzincovu čiernu kobylu , Aidu . "Kto si ? nechceme tu žaidne problemy, nemame radi cudzincou". Pomaly si ho premeral pohladom a všimol si dva meče ktore mal cudzinec pri sebe ,jeden mal zaveseny kryžom cey hrbat a druhy mal na pase pod pravou rukou. "Ani rytierou" dodal plešaty rolnik. "  Niesom rytier" povedal cudzinec , ,al prijemny hlas , bol mlady hoci to nebolo vdaka tienu klobuka vidieť. "Nechceme žiadne problemy rozumieš?" spytal sa rolnik . Cudzinec len kyvol hlavou a rolnik murukou pokynul nech ide dalej . Mestečko bolo plne života medzi drevenimy chatrčmy a kamenemy domamy pobehovaly ludia bavily sa , smialy , spievaly , pocestneho si moc nevšimaly. Na kraji cesty po ktorej šiel , sa hraly deti . O chvilu knim dobehly dalšie deti spolu s malym dievčatom , ktore si držal predloklie z ktoreho jej tiekla červena tekutina ktora jej kvapkala na bledo modre šaty . Chlapec len o trochu starši oddievčatka dobehol za mladou ženou a povedal " Mami , hraly sme ........sa a ............ Anka spadla a zranila sa " koktal chlapec, sotva lapal do dychu . Mlada skušala upokojic plakajuce dievčatko. Cudzinec sa zastavil a zoskočil z kona. Jeho tmave kožene čižmy dopadly do blata s hlasnym zvukom ktory zaujal pozornosť plakajuceho dievčatka . Muž vložil ruku do velkeho vaku ktory mal jeho kon zavesenu na pravom boku , vytiahol znej maly koženy váčok. Pristupil k dievčatku , čim knej bol bližšie tym viac prestavalo plakať , niečo na nom bolo , niečo akysi pocit , akisy pokoj či mudrosť . Klakol si do blata ku dievčatku . Otvoril maly váčok a Stričil donho dva prsty ked ich vytiahol bola na nich akasy zelena mazlava vec . Matka dievčatka stala bez jedineho pochybu a sledovala muža z ktoreho mala aj ona akisy zvlaštny pocit . "potrebujem obväz" povedal muž a maly chlapec sa rozbehol do domu a čoskoro sa vratil aj s obväzom . Zelenu tekutinu ktoru mal na prstom si otrel popri rane na pradlokti dievčatka , Potom vzal obväz a uviazal ho dievčatku na ruku. Vstal a pozrel na matku " Listy z Mesačnice svetlej maju hojive učinky a zrychluju liečbu ran, O dva dni už pozraneni nebude ani pamiatky" . Matka nanho pozrela s užasom " človeka ktory sa vyzna v alchimii by stev našom mestečku dlho hladaly , ste čarodejnik moj pane" .  Muž neodpovedal , len si snal z hlavy klobuk a odhalil tak jazvy na svojej mladej tvary a ladovo modre oči ktore pôsobily chladne ale zaroven prijemne, uklonil sa ako sa pri dame patrilo. Otočil sa a zamieril späť ku svojej čiernej priatelke Aide ktora ho už mnoho rokou sprevadzala na cestach . Chlapec ktory povedal žene o tom že sa dievčatko zranilo vykročil par krokou dopredu. "Smieme vedieť aspon vaše meno pane ? " Povedal a muž k nemu obratil svoj pohlas . "Noatak " povedal napokom.