Kruh dňa a noci

Prizrak

Carla ešte chvilu sedela na okne a pozerala na tichu dedinku a na stromy ktore sa ako tanečnice hupali do rytmu vetru. Noatak stale klačal pri Kurainej postely ,držal ju za ruku, a potichu vravel niečo v akomsy neznamom jazyku. Tichu noc prerušil len občas niaky opilec ktory sa v dobrej nalade vracal domov. Cikady a cvrčkovia znely v tomto udoly ako orchester hrajuci synfoniu noci. Carla sa rozhiadla po miestnosti Noatakou plasť aj zbrane mal hodene na postely,mal nasebe en nohavice a bielu košelu. "Je to dlho čo sme sa prvy raz stretli že ? " začala. "Ano jo je prvy raz v Gregare, ukazala si nam tajnu cestu do hradu a vdaka tomu ste mohli zvrnuť krala ktory tam vladol a dosadiť na tron praveho naslednika" odvetil Noatak. "O tom sam niečo vieš že ?" usmiala sa . "Viem aky je to pocit" odpovedal jej. "Jedneho dna budeš....." začala Carla vetu no nedokončila ju , ich rozhovor prerušil vykrik ,žensky vykrik. Oboja ho zaregistrovaly a Carla sa chystala vyraziť no nežstihla skočiť dole z okna ju Noatak chytil za rameno. " Daj pozor na Kurai" povedal a rychlo schmatol z postele oba svoje meče a dal si ich križom cez chrbat. Carla len prikyvla, bola sice zlodejka no vedelačo Kurai pre Noataka znamena a svojim sposobom mala oboch rada aj keby to nikdy nepovedala nahlas. Noatak nevahal a skočil z okna na strechu dalšieho domu a rozbehol sa za smerom vykriku ktory sa každu chvilu opakoval. Skakal po strechach rychlo , hbyto a ticho ako mačka, ako ravec ktory si ide po svoju korisť. Už bol pri brane mestečka pri tej ktorou predtym prešiel a videl ako muž ktory ho vtedy oslovil leži na chrbte v blate a ukazuje rukou smerom von z mesta. Staly pri nom asi piati mužu s ohnivimy faklamy v rukach a s mečmy. Jeden znich nosil červeny plasť zo znakom leva. "Levia legia" pomyslel si Noatak" to musi byť Jakob" . Skočil dole zo strechy ktora nebola niak vysoka ešte počas skoku sa prikrčil a dopadol bez akeho kolvek zranenia. Prišiel zo zadu k mužom a videl načo ukazuju. "To neni možne " povedal videseny muž ktory musel byť Jakob. " čo sa tu deje?" spytal sa Noatak . Odpoved na seba nenechala dlho čakať , cele pole behom sekundy pohltily plamene vysoke ako stromy, ako to bolo možne ?. Nebol to požiar ten by sa širil pomaly , nevidle žiadnu iskru ani ohen. Tento požiar tu nebol a potom zrazu bol , ale ako ? Muž ležiaci na zemi ukazal na Noataka "to si bol ty , cudzinec vravel som že nikdy neprinesiete nič dobre len same naštastie. Noatak nevahal a tasil oba svoje meče a postupil do predu. Všetci muži sa triasly od strachu a Noatak sa nečudoval , bolo to desive. "Jakob držtesa za mnou!" povedal. Jakob nanho namieril špičkou meča " ako to že vieš moje meno? a kto ty vlastne si?" . "Moje meno je Noatak Lightrow , vo svete sa mi hovori ako pan blesku, som velitel Stoparou z Columbie ". "Lightrow" zopakoval udivene Jakob. Mužou uuvivilo aj to že Noatak použiva dva meče každy v jednej ruke, nebolo vela ludi čo by to dokazali. "stojtte tu ak vam je život drahy a džte sa za mnou" povedal a vykročil . Prešiel pod branou a aj ked bol od planou ešte daleko už teraz citil ako ho polia na koži. Sam nevedel čo vlastne videl ale niečo vo vnutri plamou ktore hltali cele pole videl akusi postavu , ženu. Nevedel na nej nič okrem jej bielych vlasou ktory jej viali vo vzduchu a oči v ktorych horel planem. Pohlad do jej oči bolel a nejedem muž by sa pri tom pohlade zblaznil. "Vratila sa" počul za sebou muža ktory stražil branu. Sam sa udivil. NEvel kto tato žena je kto tato zvlaštna bytosť je ale vedel že musi niečo urobiť než sa plamene dostanu k mestu."Arakiry" povedal a zo čepele meča v ktorej držal meč mu vyšiel luč svetla, trafil sa. To čo sa stalo potom ešte nidky nezažil ten hrozny rev ktory počuť sam nevedel prečo ale ruku s mečom si preložil pred tvar . Rev ustal a ked sa potom obzrel okolo seba nič nevidle zvlaštna bytosť nebola nikde, bola preč , a z nadherneho pola zostal len čierny popol. Ten ohen prišiel aj odišiel len tak , z ničoho nič. Noatak sa obratil a ked sa približoval ku brane zastal ked vidle čo sa deje. Muž od brany mlatil pästou do zeme a a kričal pri tom tak až mu tiekly po tvary ktora akoby zbledla slzy. " Zabije nas......... vratila sa.............prišla...............10 rokou prešlo.......zabije nas všetkych". Noatak si vratil meče speť do pošvy. Musia mu velmi vela veci vysvetliť.