2. Kapitola

136 15 1
                                    

,,Asi o týždeň ku nám príde nový žiak!" Adele sa začala červenať, poskakovať a niečo šepkať Danielle...

,,Adele, ako vidím, si z toho nadmieru šťastná!" Povedala Adele, ale ju ani nemyklo a zase niečo pošepkala Danielle. Ako to dopovedala, triedou sa ozval zvonček, ktorý nám oznámil koniec prestávky.

,,Emma! Je biológia, Danielle sedí pri tebe, vieš predsa, píšeme písomku!" Povedala mi Adele a odovzdala som jej ťahák, vďaka ktorému bude vedieť všetky úlohy z testu.

,,Dobrý deň, na lavici nechcem nič iné vidieť, len pero a papier. Josh, rozdaj ich!" Zkríkla učiteľka na celú triedu a podala Joshovi papiere. Ako sle dostali aj my dve, rýchlo som vyplnila prvú úlohu a ukázala ju Danielle. Tá len prikývla a odpísala si celý papier. Žiadne slovíčko ďakujem. Alebo aspoň pekný pohľad. Nič. Prikývnutie. Prečo toto vlastne robím? Veď áno, chcem všetkým pomáhať a aj im robiť radosť. Ale za takýto spôsob? Veď ani nevie povedať jedno ďakujem...

,,Takže, posledných 10 minút!" Oznámila nám učiteľka. Danielle sa na mňa pozrela a prikývla, že ideme to odovzdať.

,,Ale čo. Dan a Em. Dve rozlišné osoby. Jedná ryšavá a druhá prefarbená bruneta. Bývala černovláska. Nakoniec, z Vás budú aj najlepšie!" My sme na seba s Danielle iba pozreli, že či tej učiteľke nešibe. Danielle sa ešte otočila za Adele a zachichotala.

,,Hmmm, jednotky, dajte mi žiacke." Učiteľka sa na nás usmiala a podala nám ruku. Nevedela som, že čo robí Danielle, ale ona jej tiež podala ruku. Išla som sa pučiť od smiechu.

,,No dobre, Danielle, môžem ti zagratulovať, ale chcela som žiacku knižku." Povedala jej učiteľka a celá trieda sa smiala. A najviac Adele. Majú divné kamarátstvo.

,,Adele! Nelakuj si nechty!" Zakričala učiteľka po Adele. Hovorila som si, že sa celou triedou šíri nejaký hnusný pach, najmä, keď si dá lak mimo nechtu, čiže si musí dať odlakovač a tým zasmradí celú triedu.

,,Jemin, tak ok!" Povedala so sarkastickým tónom.

,,Bolo by na čase!" Dodala učiteľka.

Tak jej treba. Koza jedna vyčaptaná. Si o sebe myslí, že je na vyšej hodnosti, než my, že si môže dovoľovať... Krava!

Napravila som si okuliare a odišla na miesto. Čiže do prvej lavice. Som dosť nízka, čiže musím sedieť vpredu. Čo naopak neplatí o tej vysokej krave. Má asi 178 cm, pričom ja mám 159 cm a ešte nosí 10 cm podpätky.

Zvyšok hodiny som sa nudila. Zabudla som si encyklopédiu v triede, čiže som bola stratená. Mali sme ešte 10 minút do prestávky. Našťastie, zazvonilo a všetci sme vypŕchli z triedy.

,,Emma! Emma! Emma, stoj! EMMA!!!" Kričala na mňa Adele. Samozrejme, počula som ju, ale nemala som náladu, počúvať, že na fyzike sedím s Thomasom, alebo s ňou, či s Danielle. Otočila som sa však až na to posledné slovo (Emma).

,,Áno?" Otočila som sa na ňu a už som videla ten hnusný namachlený ksicht.

,,Máme fyziku. Tým pádom, je akoby voľná. Chcem len od teba, aby si mi potom napísala úlohy, ktoré nám zadá, oki?" Začala mi rozkazovať.

Vzdychla som si a odpovedala jej.
,,No dobre..." ona len prikývla.

Ani som sa nestihla nachystať a už zvonilo. Rýchlo som si teda nachystala učebnicu aj so zošitom. Ajáj... zabudla som sa doučiť. Rýchlo som si otvorila zošit a začala som si čítať poznámky.

,,Dobrý deň, deti, napíšeme si 5-minútovku!" Oznámila nám učiteľka.

,,Nie, pani učiteľka prosím, dnes sme už písali 2...prosím." Počula som zo zadnej lavice rozprávať Adele a spolok, ako prikyvoval.

,,Och... no dobre, ale posledný krát, kedy máme ďalšiu fyziku?" Opýtala sa nás učiteľka. Och...fyzika je môj obľúbený predmet. Teda akože všetky predmety mám rada, ale fyziku naj.

,,V utorok!" Skríkla som na celú triedu. Každý sa na mňa pozeral jak na debila.

,,Emma, vidím, že máš fyziku veľmi rada, to ma teší," pousmiala sa na mňa učiteľka. Ja som sa len usmiala na ňu a otočila do zadu ku Adele, aby na mňa videla. Nechápala som sa. Načo som to robila?

,,Zase sa biflila." Rozprávala Adele Danielle.

,,Nie, dnes nie, zabudla sa učiť, videla som ju ako sa strachuje a bojí!" Hovorila jej Danielle.

,,Tak, koho si dnes vyskúšame?" Opýtala sa učiteľka a ja som len tŕpla, aby ma nevyvolala.

,,Emma, Emma, choď," kričala Adele. To je jasné. Urobila to naschvál.

,,Ale Adele, tak poď!" Povedala učiteľka a ukázala prstom na Adele. Ta sa zarazila, až jej to zrkadielko a špirála z rúk vypadlo. Trapka.

Keď sa konečne vytrepala z jej miesta, tak jej dala učiteľka prvú otázku. No, bol to skôr príkaz.

,,Tak, povedz mi, všetko od posledného učiva. Prvý, nadpis." Prikázala Adele učiteľka. Tá sa iba dívala na ňu ako hus na nové vráta.

,,Pani učiteľka, prepáčte, ja neviem odpovedať, mne idú lepšie testy," ospravedlňovala sa a pozrela na mňa.

,,No mne je to jedno, čo ti ide lepšie, ale teraz odpovedáš." Hovorila učiteľka

,,Ale, pani učiteľka, ja nič neviem." Fňukala.

,,No to mi je jedno, teraz odpovedáš!" Učiteľka mala už nervy. Bolo to na nej vidno.

,,Pani učiteľka, prosím, ja sa to nabiflím na utorok a potom ma skúšajte pre mňa za mňa aj celý prvý, aj deviaty ročník. Len prosím, teraz nie. Ja som sa učila na matiku." Už išla pomaly plakať. Mala slzy v očiach. Bolo to pobavenie. Len škoda, že musím sedieť v prvej lavici, tak sa nemôžem smiať.

,,No to mi je jedno. Takže, nič?" Pýtala sa učiteľka a Adele len prikývla a plakala.

,,Dobre, máš za 5!" Pozrela na ňu prísne a znepokojene. Celá trieda sa na nej rehotala. Tak jej treba. Ale, ja budem aj tak tá najhoršia, že som jej nič nenaradila a podobne. Vtom nám vyučovanie prerušil rozhlas.

,,Milý žiaci, ospravedlňujeme sa, za prerušenie vyučovania ale venujte chvíľku následujúcim oznamom. Prosíme účastníkov Olympiády slovenského jazyka, aby sa dostavili ZAJTRA, nie dnes ale zajtra do auly, kvôli výsledkom. Druhý oznam. Našli sa mobily. Samsung a LG. Prosíme, tí, ktorí si myslia, že je ich, dostavte sa na vrátnici. Posledný oznam. Z organizačných dôvodov sa vyučuvanie prerušilo, čiže je koniec. Ani obed nie je. Ďakujem a bližšie Vám povedia učitelia." Vyhlásili v rozhlase a ja som sa išla pretrhnúť. Veď toto mala byť dvojhodinovka fyziky. Argh.

,,Juchú!" Kričali spolužiaci a celou triedou sa ozývali slová éé, super, jupii...

,,Emma, Emma počkaj!"

***

Ahojte. Nová kapitolka je tu. Čo myslíte, kto volal na Emmu.
Asi budú vychádzať kapitoly každé dva dni a možno niekedy budú aj raz za deň ;)

Naty:*

Zmenil Môj ŽivotWhere stories live. Discover now