Zmenil Môj Život

13. Kapitola

,,Čo tu vy robíte?" opýtala som sa ich a vyobímala.

,,My máme riaditeľské voľno," odpovedala.

,,No supeeer," zaironozovala som.

,,Emma, ja som si ale myslela, že ty máš školu rada, teda aspoň po Jeremymovom opise, keď sme ťa ešte nepoznali."

,,Heeeej," natiahla som slovo. ,,...ale, keď mne sa nejak v poslednom čase protiví. Ale čo budeme tu stáť, pred dverami, keď určite niekto do nás narazí a to nejdem riskovať..."

,,No dobre Emma, poď na chodbu," ukázali. Išla som za nimi. Len to sme nemali robiť.

,,Ale čo. Koho že nám tu vietor privial, Katherine a Luciane." rozprávala Adele.

,,Som Lucy, Adele. L u c y !" začala hláskovať.

,,Mne to je jedno, ako sa voláš. Pre mňa za mňa aj Pugy." zasmiala sa, ale my tri sme sa iba na ňu kukali, ako na blázna.

,,Hh... Sme sa mali zasmiať?"

,,Vaša vec, keď nechápete vtipu."

,,Tak nám ho vysvetli!" prikázala som jej.

,,Nemám čas sa tu zahadzovať niekym, kto nevie pochopiť vtip, alebo iróniu."

,,Pre mňa za mňa," zasmiala som sa a povedala jej obľúbenú frázu dostatočne hlasno, aby ma počula.

,,Heeeeeej, to je moja fráza," pozrela a zakričala prísne.

,,Dobre Emma, kedy ti končí vyučko?" spýtala sa Kat.

,,O 14:45, dnes máme len 7 hodín," usmiala som sa od šťastia..

,,Okej, budeme ťa už o pól čakať pred školou. Keby vás pustil skôr."

,,Okej, ahooooojte," zakývala som im na rozlúčku.

•po škole•

Lucy, aj Kat, mali pravdu. Profesor Track nás vážne pustil skôr. Mali sme psychológiu, ktorá je ľahká, čiže v poho.

,,Čaute, to, čo?" koktala som, keď som ich uvidela.

,,No, my aj skateboardujeme. Ja na penny a Kat na long." odpovedala mi Lucy.

,,Zasa som pozadu. Naučte ma to," prosíkala som.

,,My sme na teba mysleli a mysleli sme aj na to, že budeš chcieť sa tiež naučiť, tak sme ti niečo prichystali," hovorila mi Kat a z poza chrbtu vytiahla krásny, čierno-ružový asi pennyboard. Kolieska boli jediné ružové a všetko ostatné bol čierne. Kat mala taký tyrkysovo-fialkový a lucy mala Bielo-červený a na ňom napísaný Lucy♥ Bol krásny.

,,Tak, v prvom rade, musíš mať dobre postavenie," povedala mi Kat a ukázala mi, ako sa naň mám postaviť.

,,Takto?"

,,Áno presne. Teraz sa ideš už len odrážať od zeme a posúvať do predu," učila ma tentoraz Lucy.

,,Jeeeeeej, ide mi tooo," kričala som od radosti, ale nie na dlho.

,,Emma bacha," kričala Lucy.

,,Emma stoooooooooooooj!!!"

,,Ja ale neviem, ako mám brzdiť. Pomóc, aaaaaaaa," začala som panikáriť.

Lucy sa ma ešte snažila dobehnúť, ale ja som išla dole kopcom, tak jej to moc nešlo. Chvíľu som aj mala pocit, že mi to ide ale,

,,Emma! Čo to robíš?! Zabiješ sa!!!"...pokým som nezapočula Jeremyho hlas. Snažil sa ma dobehnúť na jeho snakeboarde a aj mu to celkom išlo.