"Nastupovať! Nastupovať!"
Kričí vlakvedúci a z vlaku máva na oneskorencov, ktorí zabudli nastúpiť. Ja som mrdzi nimi.Práve sa vraciam domov z práce na víkend. Nastúpim. Vlak ju už takmer plný, tak obsadím prvé voľné miesto, čo sa mi naskytne. Zadívam sa von oknom. Zotmieva sa a pouličné lampy svietia, ako sa len dá. Dobre to tu poznám. Pohľadom začnem pátrať po vnútrajšku vlaku. Oproti mne sedí jedna celkom pekná baba, v ušiach má slúchatká a pozerá do mobilu. Vedľa mňa je starší pán, ktorý spí a má pritom nepríjemne otvorené ústa a chrápe. Odvrátim zrak a v duchu mu poprajem sladké sny, nech kôli nim nezmešká svoju zastávku. Blúdim ďalej a natrafím na vlakvedúceho, ktorý nadomňou netrpezlivo stojí. Viem čo chce. Môj lístok. Vytiahnem si z tašky lístok, ktorý je celý dokrkvaný a preukaz. Odkontroluje ich, opečiatkuje a konečne mi prestane zavadzať a zacláňať. A vtedy ju uvidím.
------------------------------
Ahojky. Tákže úvodná časť mojho nového príbehu je na svete. Neviem, prečo som sa to rozhodla písať ako chalan, dúfam, že za to nebudem musieť prijímať veľa kritiky. Každopádne, užite si čítanie. Nateraz Bye, bye.
YOU ARE READING
Dievča s Fialovou Stuhou
RandomZahľadela sa mi hlboko do očí. Akoby vedela zo mňa čítať. Nesmelo so šklbol kútikmi úst na úsmev. Ten mi však neopätovala.