V tejto časti to bude trošku inakšie, budem písať čo si myslia a bude to nakloneným písmom.
------------------------------
Sadli sme si naspäť na miesta. Nevšímala si ma. Znova sa vrátila k práci s fialovou stužkou. Znova som sa stal zvduchom. Videl som to. Cítil som to. Teda, aspoň som si to myslel.
On: Prečo sa o mňa nezaujíma? Ani mi nepoďakovala.Vlastne, prečo by sa MALA o mňa zaujímať? Ani ma nepozná. Neviem prečo mi to tak vadí.
Ona: Ten chalan na mňa stále zíza. Je mi to nepríjemné. Avšak, je milé vidieť, že sa o mňa zaujíma. Zaujímalo by ma, či to stále čučí na mňa. Ako si sadol, stále sa pozerá mojim smerom. Prečo?
On: Keby som ju aspoň oslovil... ale nie. Táram nezmysly. NEPOZNÁM JU! A dúfam, že ani ona mňa.
Ona: Je milý. Celkom pekný. Možno by som... ale nie. Určite nepozerá na mňa.
On: Chcem ju osloviť. Ale nemôžem. Bolo by to trápne.
Ona: Možno... ja neviem. Vyzerá priateľsky. Ja však nemám rada nové veci. Určite sa to skončí ako naposledy.
On: Je fascinujúca. Ale nebude ako tá... druhá? Nečudoval by som sa tomu. Nedovolím si znova tak ublížiť. Nechcem si znova tak ublížiť. Neprisadnem si. Nie.
Ona: Skončí to tak ako naposledy. Už to vidím. Nie.
Vlak znova zastal. Na mojej zastávke. Musím ísť. Mám toľko nezodpovedaných otázok... ale musím. MUSÍM ÍSŤ! A tak vystúpim z vlaku. Sám.
.
.
.
THE END.
YOU ARE READING
Dievča s Fialovou Stuhou
RandomZahľadela sa mi hlboko do očí. Akoby vedela zo mňa čítať. Nesmelo so šklbol kútikmi úst na úsmev. Ten mi však neopätovala.
