Neviem. Ale zrazu sa nepozerala von oknom. Siahla po taške a niečo v nej hľadala. Vytiahla z nej krásnu fialovú stužku. Nádherná. Jemne ju pohladila a pozerala na ňu, akoby to bol nejaký drahokam. Ešte nikoho som nevidel hladkať látku s takou láskou. Akoby to bolo niečo vínimočné. Niečo... iné. Zvláštne. A potom sa to stalo. Pozrela sa. Na mňa. Až teraz som si uvedomil, že na ňu stále zízam. Naše pohľady sa stretli. Zahľadela sa mi hlboko do očí. Akoby vedela zo mňa čítať. Teraz sa mi brnenie v hrudi premiestnilo do celého tela. Každý nerv, každá bunka sa mi naplnila príjemným pocitom uspokojenia... USPOKOJENIE?!? To je ten pocit? Uspokojenie... Zvláštne. Nesmelo som šklbol kútikmi, ako úsmev. Nespoznával som sa. Ja-nesmelý? Ale úsmev mi neopätovala. Nič. Trochu ma to zamrzelo. Bola ešte nesmelšia ako ja. Asi... Možno... Dúfam... A možno nie. Znova sa zahľadela na stužku. Už pre ňu mám meno! DIEVČA S FIALOVOU STUHOU. Nádhera!
------------------------------
Hotovo♡. Tento príbeh sa celkom dobre píše. Hlavne rýchlo. :) Ďakujem za votes a readings. Vopred chcem upozorniť, že tento príbeh bude krátky. Dúfam, že vám to neprekáža. Prajem príjemné čakanie na ďalšiu kapitolu, keďže ste už dočítali.
YOU ARE READING
Dievča s Fialovou Stuhou
RandomZahľadela sa mi hlboko do očí. Akoby vedela zo mňa čítať. Nesmelo so šklbol kútikmi úst na úsmev. Ten mi však neopätovala.
