Christmas (SK, One-shot)

"Áno ja viem, mami." Povzdychla si.

Sama tým nebola nadšená, avšak nedalo sa s tým nič robiť. Dva mesiace dozadu si nepredstavovala, že bude opäť tráviť sviatky sama, zavretá v kancelárii, ale nemala na výber. Keďže nemá rodinu, s ktorou by mohla byť doma, variť pre nich sviatočnú večeru a s úsmevom na tvári rozbaľovať všetky nakúpené darčeky, musela pracovať, vzhľadom na to, že všetci ostatní rodiny mali.

Bolo to už dávno kedy sa naposledy ocitla v kruhu jej veľkej rodiny. Všetci sú rozcestovaný po celom svete, majú svoje rodiny a žijú si svoje splnené sny. Stretávajú sa len na Vianoce, kedy sa všetci zídu v ich veľkom dome na severe Anglicka, ďaleko od hlučného Londýna, kde žije aj Emma.

Tešila sa, že ich konečne po dvoch rokoch znovu uvidí. Všetky jej šialené tety s manželmi z rôznych krajín. Všetkých bratrancov a sesternice s ktorými si sem-tam písala, ale kvôli časovým posunom to nebolo ono. Tešila sa na maminu tradičnú kapustnicu (PS: viem, že oni asi nemajú kapustnicu), známu vôňu koláčov rozvoniavajúcih po celom dome. Tešila sa na dlhé zimné večery s rodinou pri krbe rozprávajúc si ich spoločné zážitky.

Ale všetko bolo inak. Sedela sama v kancelárii, ak nie v celej budove, ťukajúc do počítača jej nový článok. Áno mala svoju vysnenú prácu, ktorú nadovšetko milovala, no svoju rodinu milovala viac a naozaj jej chýbali.

"Príde dokonca aj teta Ashley. Až z Austrálie." Zasmiala sa. Ashley patrila medzi tie najbláznivejšie ženy z ich rodu. A bolo ich naozaj veľa.

"Mami..." Zašepkala. Snažila sa nerozplakať.

Chcela byť silná a tváriť sa akože to nie je taká veľká vec. Avšak, keď jej milujúca matka postupne vymenúvala kto všetko príde, čo raz viac začala ľutovať, že šéfovi aj tento rok kývla na to, že vydá vianočný článok.

Keď to zobrala prvýkrát, brala to ako úspech. Čím dlhšie ste boli v práci a tvrdo pracovali na svojej kariére, tým vzácnejšie sa vám šéf odvďačil. Ako príklad si zoberme jej šéfa Andrewa. Päť rokov po sebe sa obetoval, sedel sám v kancelárii každý jeden sviatok a vydal skvelý vianočný článok o tom ako inak sa dajú tráviť Vianoce ako v práci. Za odmenu ho riaditeľka Paxtonova povýšila a stal sa hlavným redaktorom. Teraz táto práca prischla Emme.

"Naozaj ťa nemôže niekto odviesť??" Poslednýkrát sa s nádejou spýtala.

Tak veľmi si želala mať svoju jedinú dcéru doma na Vianoce. Boli to jej obľúbené sviatky odkedy vedela povedať slovo darček. Oči sa jej vždy rozžiarili, na tvári mala nevyčísliteľný úsmev a keď s napätím rozbaľovala ozdobný papier, ruky sa jej triasli nadšením.

Bola nadšená, keď jej Emma pred tromi rokmi oznámila, že si konečne našla prácu. O to väčšie prekvapenie bolo, keď jej oznámila, že bude redaktorkou. Milovala písanie. Po celom dome mala porozhadzované denníky zaplnené rôznymi myšlienkami, básňami, poviedkami, Nikto netušil po kom to zdedila, nikto z ich rodiny nemal talent na písanie.

Keď jej však minulý rok oznámila, že nepríde na jej milovaný sviatok domov pretože ju jej nový šéf poprosil aby napísala vianočný článok, už tak veľmi nadšená nebola. Každé Vianoce trávili spolu. Bol to ich sviatok. Hlavne potom čo sa každý z ich rodiny rozliezol po celom svete. Chcela ju mať doma, bolelo ju keď sa dozvedela, že to tak nebude. Ale kvôli nej, kvôli Emme, jej jedinej dcére, to držala v sebe, aby bola šťastná.A jej práca ju robila šťastnou.

No nepočítala s tým, že jej dcéra aj tento rok ostane zavretá v jej malej kancelárii medzi štyrmi stenami a bude šialenou rýchlosťou ťukať do toho prístroja zvaným počítač. Dúfala, že je to len vtip, keď jej ráno zavolala, že nestíha posledný vlak a nepríde domov lebo musí opäť pracovať. Dúfala, že tentokrát sa už konečne stretne s jej novým priateľom.