PROLÓG

47 7 4
                                    


Tak ako každý deň som vstala a chystala som sa na tréning. V telocvični na mňa čakal Lucas. Lucas je môj o rok starší brat. Je celkom fajn, aj keď sa občas pohádame. Však viete, bratská láska. 

,,Pani Emily, no konečne. Vy ma snáď privediete do hrobu. Vaša dochvíľnosť je pre mňa veľmi vzácna." Nad tým som iba pretočila oči. Nepáči sa mi stávať ešte aj v sobotu o piatej ráno. Som háklivá ak má niekto na to blbé poznámky. Preto som na neho skočila a zasiahla svoj ciel. Zvalili sme sa na zem a začali sme sa smiať. Katastrofa. Pri nás vydržať je umenie. 

Po chvíli sa otvorili dvere a tam stála kontrola. Môj otec. ,,Nemáte náhodou trénovať!?" Môj otec je jeden z rady (po mojom inač povedané ZRADY). Rada je dosť prísna a rozhoduje o vašom zaradení do bojových jednotiek. Dbajú na vaše pravidelné tréningy. Moja mama je tiež v rade (zrade) a tak si viete predstaviť môj život. Hovorím vážne, nechcete to zažiť. Ja to ale musím trpieť.

Je päť skupín. Vlkolaci, upíri, draci, posadnutí a lovci. My, (ja a moja rodina) patríme do skupiny lovcov.

Ahojte, toto je môj prvý a zároveň nový príbeh. Na úvod nechcem nič rozpisovať ani obkecávať. Všetko budem vkladať do môjho príbehu a budem sa snažiť vás preniesť do Emilynho sveta. Za všetky preklepy, gramatické chyby a dopísané vety sa vám vopred ospravedlňujem. Dúfam že vás to aspoň trochu zaujme a poprípade pobaví. Za každý Vote a Coment vám veľmi pekne ďakujem, lebo vaše Comenty ma inšpirujú a každý Vote ma posunie bližšie k cieľu. :*

HUNTERWhere stories live. Discover now