,,No som tu kedy prídeš?" spýtala som sa kamarátky. ,,No vieš ja dnes nemôžem musím ísť za otcom " oznámila mi Paula tri minúty po mojom príchode. ,,Veď v pohode čau "
Úžasné týždeň sa o tom bavíme a ona nemôže . Aspoň si sadnem na našu lavičku . Lebo autobus mi ide až o dve hodiny super.
O pár minút neskôr..
Už som tu pol hodinu a nudím sa.
Chvála bohu bola naša lavička voľná. Z našej lavičky je vidieť celý park a je pod stromom tak sem nepraží
slnko.O môj bože .Práve si vedľa mňa sadol úplne krásny chalan. ,,A ty čo tu tak sama a smutná?" Povedal ten dokonalý chalan . ,,No mala tu byť so mnou aj moja kamarátka len to zrušila." Oznámila som zo smutným pohľadom.,,Tak čo keby som ta trocha rozveselil" povedal a usmial sa na mňa.,,Ale veď sa ani nepoznáme " Ustráchane som povedala . ,,A to je dobrý dôvod sa spoznať ,či nie ?" Povedal a stále sa na mňa usmieval .
,,No tak asi hej"
Toto bol môj prvý príbeh tak dúfam že sa páči
Laura
YOU ARE READING
Lavička
Random,,Som tu, kedy prídeš?" spýtala som sa mojej kamarátky ,,no vieš ja dnes nemôžem musím ísť za otcom naozaj sorry " oznámila mi Paula pár minút po mojom príchode . ,, Ok nevadí čau!". Úžasné tri dni sa o tom bavíme a ona... a škoda reči . Tak si sadn...
