Bola to iba báseň. Hlúpa, nezaslúžila si viac ako pár slov. Bola o jeseni, ktorá práve odchádzala. Akoby nebolo dosť všetkého a všetkých, čo ju kedy opustili. A vlastne bola aj o nadchádzajúcej zime. K zime neprechovávala žiadne city. Načo. Chlad pre ňu predstavuje lásku. Ale láska nemá chlad moc v obľube a taktiež chlad lásku ani nepotrebuje. Načo. Proste to bola iba hlúpa krátka báseň pri ktorej ju prerušil. Potom, ako ju prerušil už ani v básni nevidela žiaden zmysel. Nevedela v nej pokračovať.
Jesenne krčím čelo,
teba to nikdy nebolelo.
Nezmyselné slová,
na zimu ti už nezavolám.
Chcela len bezvýznamne vylievať jej city na papier. Pekne dlho už nenapísala nič poriadne. Akoby aj mohla keď jediné, čo mala v hlave bol on. Akokoľvek si nahovárala, že nie bolo to tak. Nenávidela to, nenávidela myšlienky o ňom ale vždy tu boli a vďaka ním tu už nebol nik iný. Nikomu nezostala sila neustále ju počúvať hovoriť iba o tom jednom a utešovať ju. Tak zostala sama. Vlastne jej to ani nevadilo, nik nechápal a nevedel to, čo ona. Život písal krásne básne písal o hviezdach, naplnených snoch a všetkých tých neskutočne sladkých veciach. Teraz jej život píše iba spomienky a veci, čo neexistujú a túži po nich. Čo bolo fakt zlé, realita jej unikala pomedzi prsty a vedela to avšak nevedela, čo s tým. Každý jej radil preniesť sa cez to, vyrásť. Len sa pousmiala a poďakovala. Takéto rady jej stali za hovno. Svetlý bod bol, že sa neľutovala. Nikdy nič neľutovala.
YOU ARE READING
Brightest star
Romance:--) zapadli sme v záveji cestou na výlet plný nádejí, v správach len zábery, ako ťa bozkáva, keď ťa zachránil na pery, ako si rada, ako ťa odvádza do perín
