Nemala odvahu vnímať, počúvať. Nechcela počuť ich rozhovory a smiech. Chýbal jej ale vedela, že ona jemu nie. Bolelo to. Tak sedela, pila svoj banánový kokteil, písala zvláštne básne, kreslila, keď sa objavilo viacej ľudí vybrala mp3. Prestala rozlišovať hodiny a keď chcela pobrala sa domov. V ten deň pršalo a všade boli mláky, mala gumáky a tak do nich šliapala. Podarilo sa jej ošpliechať si rifle, čo však nebolo dôležité. To dobré je preč, káva lieči. Vošla domov, pozdravila a usmiala sa. Nikdy ju nepodozrievali z falošného úsmevu a možno áno ale zvykli si. Vošla do izba a pozrela na obrovský nápis You used to be everything, now that mean nothing, ktorý si vyrobila. Niekedy sa naň dívala hodinami a plakala. Niekedy jej pomáhal zo dna. Ako on. Myslela na neho, počúvala Lanu a smiala sa. Inokedy počúvala Lanu a plakala, schúlila sa na posteli do klbka a pohla sa len keď sa potrebovala načiahnuť za kávou. Písala mu listy, ktoré ju však unavovali, nevládala. Ale bolo to všetko, čo mohla. Nijako inak s ním byť nemohla a tak písala. Začínala jeho menom a končila svojim, čo sa jej páčilo ako by boli spolu. Trochu inak, magicky.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Brightest star
Romance:--) zapadli sme v záveji cestou na výlet plný nádejí, v správach len zábery, ako ťa bozkáva, keď ťa zachránil na pery, ako si rada, ako ťa odvádza do perín
