Internetfriends |texting story|SK| [DOKONČENÉ]

XXXVI.

Alex sedela na stoličke v letisku a čakala na pristátie jeho lietadla. Na obrazovke uvidela jeho lietadlo a oznam, ktorý oznamoval, že lietadlo pristálo. Postavila sa a išla k východu, z ktorého by mali výjsť traja chalani. Ľudia už začali vychádzať, ale po nich ani stopy. Nervózne prenášala váhu z jednej nohy na druhú a hľadala ich.

,,Prepáčte, neviete kde sú tu záchody?" Opýtal sa jej niekto a ona sa otočila. Uvidela tam stáť starého dedka a po jeho pravici asi manželku.

,,Neviem, prepáčte," ospravedlnila sa a otočila naspäť, smerom k východu. Ani po polhodine ich nenašla, a tak išla na internet, či tam náhodou nebude.

Alex Fanatiová: Kde si?

Jonathan Germy: Už ťa asi vidím, som pred tebou

Pozrela sa pred seba, ale nikoho nevidela. Srdce jej búchalo ako splašené a ona stále nevedela nájsť chalanov. Na svojej pokožke pocítila niekoho ruky a automaticky lakťom buchla za seba, aby udrela človeka, ktorý sa jej dotkol. Tento ,chvat' ju naučil jej otec.

,,Au," počula chalanský hlas za ňou a automaticky sa otočila. Bol to on. Jonathan. Držal sa za brucho a krčil od bolesti.

,,Bože, prepáč. Ja-ja...." Na nič iné sa nezmohla. Okamžite stuhla, keď sa na ňu pozrel a snažil sa ju upokojiť, že sa nič nestalo.

,,To nič, nemal som...." Niečo hovoril, ale ona vôbec nevnímala. Ak si doteraz myslela, že jej srdce búchalo najviac ako mohlo, tak sa mýlila. ,,Vnímaš ma?" Opýtal sa jej a ona spozornela. Prikývla a pozrela sa na ďalších dvoch chalanov za ním.

,,Ehm," nevedela, čo povedať. Jonathan vytiahol mobil, niečo doňho naťukal a znova si ho dal do vačku. Alex zapípala správa, nechápala, prečo jej napísal, keď tu stoja oproti sebe. Pozrela sa na obrazovku, na ktorej svietila správa.

Jonathan Germy: Objím ma :)