Ešte pred chvíľou som plakala a teraz to na mňa doľahlo. Začala som pociťovať únavu a to v takých náporoch až to bolo neznesiteľné. Bohužiaľ som tomu podlahla. Zatvorila som oči a preniesla sa z reality do ríše snov. Podľa môjho odhadu som bola mimo asi 5 minút. Podľa všetkého si to Maťo ani nevšimol.
Už som bola oddýchnutá a pripravená sa vymámiť z jeho pevného zovretia ktorým ma pridržiavať na svojom pleci. "Mohol by si ma už konečne pustiť?!" "Veď počkaj už sme skoro tam." Odpovedal mi. On sa asi usmial. Neviem či sa mi to zdalo ale keďže mu nevidím do tváre môžem len tipovať. Po ďalších dvoch minútach chôdze ma konečne postavil na zem. Chytil ma za ruky a začal:"Sľúb mi že teraz už neutečieš." "Nič nesľubujem." Odpovedala som s očividním nezáujmom. No dobre som ja ale herečka veď ja sa z neho asi roztopím. Bože aký on je zlatý. "No, vieš chcel som ti povedať že to neni tak ako to na prvý pohľad vyzerá." Preboha o čom to hovorí ? "No, ako nie ježiš ja ani neviem čo povedať. Ja som sa len bál že sa budeš báť ísť so mnou sama preto som tých dvoch zavolal." "Počkaj ako to myslíš?" "Keď som ťa prvý krát videl na tom hokeji. To bol neuveriteľný pocit. Ešte k tomu si sa na nič nehrala a a neviem všetko na tebe sa mi jednoducho páčilo. Viem že to vyznie blbo že som to videl už vtedy. Mal som už veľa báb." Aha no super tohto detailu ma mohol ušetriť. Bože veď ja som ešte nikoho nemala. Teda nerátam škôlku. To boli časy. Na chvíľu som sa zamyslela no stále som nevedela kam tým smeruje no on pokračoval :"Tým som chcel povedať že hneď som na tebe videl že si niečím výnimočná a chcel som ťa spoznať bližšie. Vtedy som s Lukášom všetko dohodol. A bolo. No a teraz tu stojíme na mieste na ktoré som ťa "uniesol" ." Ja mu len hľadím do očí a rozmýšľam či to neni len dáka stávka. Lukáš vie že so mnou to neni ľahké a on by toto nevymyslel. On to myslí vážne. Preboha mne to až teraz docvaklo. "Prosím povedz dačo." "Neviem čo mám povedať ja som z teba mimo už pekne dlho ako sisi mohol všimnúť. Neviem čo robiť a čo hovoriť. S chalanmi mi to nikdy nešlo. Vlastne..." A už ma nepustil k ďalšiemu slovu...
