Keď som vošla do školy vyžarovala zo mňa neskutočná radosť. Áno v škole radosť. Všetci na mňa iba zírali že čo to so mnou je. Prišla som do triedy no nebolo v nej ešte veľa ľudí. Do školy chodím celkom skoro a tak je to v podstate bežné. Hneď ako som zbadala Emu tak som ju objala a zatiahla von na chodbu aby som jej všetko povedala. Ona mi však ničomu z toho nechcela veriť a tak som to nechala tak. Veď už sme si zo seba veľa krát robili srandu tak jej to nemôžem zazlievať. Prvé tri hodiny prebehli normálne no keď sme mali mať 4.hodinu tak nám oznámili že máme ísť na 3.poschodie. V našej triede totiž to bude dáka akcia pre rodičov či čo. A tak sme síce hundrali a namietali no potom po asi 5 minútach nám došlo že to nemá zmysel a pobrali sme sa hore. Tašky sme si šli zaniesť do triedy a ja spolu s Emou a Izabelou sme išli ešte na vecko. Keď sme z tade vychádzali tak som uvidela Maťa. Mal totižto triedu hneď oproti. On si ma očividne všimol tiež lebo povedal moje meno. Ja som sa robila že ho nepočujem no on sa za mnou rozbehol. Teda nie že by som šla dákym rýchlym tempom. Stačil mu úplne mierny poklus. No keď ma už dobehol čo trvalo asi 5 sekúnd tak ma chytil za ruku a povedal: "Chýbala si mi". Zadíval sa mi pri tom tak do očí že som sa nezmohla na slovo. Bože on má na mňa také účinky ako ešte nikto. No to že sa mi nedá rozprávať ešte neznamená že si nemôžem zahryznúť do pery. Nečakal ani sekundu a začali sme sa bozkávať na chvíľu tam nebola žiadna škola. Žiadne starosti. Nikto iný. Len my dvaja. No po chvíľke začalo zvoniť a tak sme to museli prerušiť. "Vidíme sa neskôr." No ešte pred tým ako stihol ísť na hodiny mi dal do ruky papierik. Ja som si ho dala do vrecka a nasledovala Emu s Izou do triedy.
