Les (Dokončené)

Prázdniny sa blížia

Z pohľadu Chloë
,,Píííííp, Píííííp, Píííííp" zvonil mi budík. Už saze ísť do školy. To je predsa hrozné. Každý deň preberať to isté. Hlavne na matike. Nič iné tam nerobíme iba počítame, počítame a počítame. Pôjdem zavolať Elizabeth.

,,Elizabeth?" ozvala som sa.
,,Áno Chloë?" odpovedala.
,,Čo by si povedala na to keby išla naša partia cez prázdniny na výlet?" opýtala som sa. Najradšej by som niekam vyrazila hneď. Napríklad k moru. Ale Elizabeth nemá more rada. Neviem prečo. Ale zato ja ho milujem.
,,Super nápad. Napíšem na skupinu že dnes je stretko o 15:30 v kaviarni. Môže byť?"povedala.
,,Jasné. Budem sa tešiť." a zložila som.

,,Chloë, raňajky!" kričala mama.
,,Už idem" odpovedala som ako keby som sa už chystala ísť na raňajky. Ale nie. Musím sa predsa najprv obliecť.

Pozrela som sa do skriňe. Dnes musím ísť nakupovať. Nemám žiadne dobré oblečenie. Dnes by som mala dostať vreckové. Snáď rodičia nezabudli.

Zišla som dole po schodoch. Hneď ako som vkročila do kuchyňe, mama na mňa vyskočila.

,,Meškáš mladá. Čo si tam tak dlho robila? Tu máš euro a kúp si niečo na raňajky v bufete" povedala mama. Ani som jej nestihla odpovedať pretože išla do garáže po auto. Tí rodičia.

V škole
Prišla som do školy a zamierila si to rovno ku skrinke. Musím si vybrať učebnice a ísť do triedy. A viete čo je super? Naša celá partia je spolu v triede.

Vytiahla som si učebnicu matiky a odišla do triedy.

,,Ahoj Chloë" povedal Zac a dal mi pusu. Bože ja ho tak milujem. Bozkáva ma pred ostatnými a vôbec mu to nevadí.

Sadla som si na svoje miesto, vytiahla som si potrebné učebnice a čakala kým zazvoní.

Pri okne úplne vzadu sedím ja a Zac, pred nami Elizabeth a Dylen a pred nimi Jennifer a Josh. Tieto miesta sme si obsadili ešte na začiatku školského roka. A všetci sme chceli ísť na dizajn. Samozrejme že na iné druhy tých dizajnov. A všetci sme sa tiež prihlásili na tú istú školu. Chodili sme stále k moru alebo na hory. Naša partia zažila veľa krásnych ale aj smutných zážitkov. Je nám spolu dobre. Ale neviem či sa budeme môcť stretávať keď niektorý z nás pôjdu na výšku. Bude mi za nimi smutno. A hlavne za Zacom. Ja idem na výšku a on nie. Škoda. Boli by sme aspoň spolu. Elizabeth ide na výšku tiež. Ale na inú školu ako ja. Josh ide tiež ale na tú školu ako Elizabeth. Jennifer, Dylen a Zac sú jediní ktorý na výšku nepôjdu. Zac sa veľmi dobre učí takže výška je pre nho to isté ako základná a stredná škola. Dylenovi sa na výšku z ale ísť nechce. Typický Dylen. A Jennifer ísť nemoze pretože jej otec hovorí že výška je len pre slabochov. Vraj tam niektorí idú preto, pretože sa na základnej a na strednej škole dobre neučili. Ale ja si myslím že výška je potrebná keď si trochu v tej práci neveríte. A ja si praveze moc neverím. Dizajn je ťažká práca. Nieje to ako pracovať na poli. Je to oveľa ťažšie.

Keď skončili všetky vyučovacie hodiny tak sme po škole išli do kaviarne.

Neskôr v kaviarni
Sme tu. Konečne. Už som si myslela že mi odpadnu nohy.

Sadli sme si za stôl pre šiestich. Ja a Zac sme sedeli oproti sebe, Elizabeth a Dylen tiež. A Jennifer a Josh takisto. Takto sedíme vždy.

,,Tak prečo si nás sem dnes zavolala Elizabeth?" prvý prehovoril Zac.
,,Pretože Chloë dostala nápad, že by sme cez prázdniny išli niekam na výlet. A tak ma napadlo že k moru by sa mi tentokrát ísť vôbec nechcelo. A viem na ktorom výlete sme ešte neboli.
,,A to je?" opýtal sa Josh.
,,Skúste hádať" povedala Elizabeth.
,,Hotel, kúpalisko..." hádala Jennifer.
,,Stanovačka v lese" veselo povedala Elizabeth.
,,Super nápad" ozvala som sa.
,,Ano to je super nápad. A kam by sme išli? V našich amerických lesoch som bol už veľa krát. Nechcelo by sa mi tam ísť znovu" povedal Dylen. Naozaj bol už vo všetkých lesoch ktoré sú v Amerike. Aj s kamarátmi. Ja som všade ešte nebola. Nemala som nejakú náladu.

Nakoniec sme sa dohodli že pôjdeme stanovať do lesa pri hore Fidži. Jennifer hovorí že jej pradedo tam už bol milión krát a je tam úplne krásne. Jedného dňa sa však domov nevrátil. Hľadali ho všade. Ale nakoniec usúdili že po ceste dostal asi infarkt pretože si zabudol svoje tabletky. A umrel v tom lese.
Keby tam bol niekto z mojej rodiny tak by som nestrácala nádej nikdy.

--------------------___________--------------------
Tak čo? Páčila sa vám prvá kapitola?
Mozno je to trochu kratšie ale kamarátka mi povedala že na prvú kapitolu by som nemala dávať veľa slov.
Tak som dala na jej radu.
Ak by ste mali akékoľvek otázky alebo kritiku tak napíšte do komm.

A čo si myslíte že sa stalo pradedovi Jennifer?

Mima