Les (Dokončené)

Noc a deň

Noc- Chloë
Pokúšala som sa zaspať už dosť dlho. Ale nedarilo sa mi. Neviem prečo. Vždy keď ideme s rodičmi tak sa mi zaspať dá. A to že nespím má trápi preto pretože zajtra ráno pôjdeme na hory a ja budem nevispata a nebudem mať žiadnu energiu.

Keď som zatvorila oči tak som zapocula strašni krik. Vyviezla som zo stanu s pozrela sa na všetkých ktorí už spali. Nikto nič nepočul.
Ale veď to nieje možné. Keď som to počula ja tak to museli počuť aj viacerí.

Vyšla som zo stanu, obula som si tenisky, obliekla si tenkú mikinu a vydala som sa za tým zvukom. Pár krát som ho ešte počula ale po chvílke prestal. Začala som sa báť.
Stále som sa otáčala, pozerala sa raz doľava a raz doprava a pozerala som sa aj pod nohy aby som náhodou nespadla do nejakej hlbokej jamy. Krik začal zase. Ale teraz to znelo tak ako keby šiel za mnou. Otočila som sa ale nikto tam nebol. Začala som šprintovať smerom ku kempu. Rýchlosťou svetla som už bola v stane zakritá až po uši.

Rano- Chloë
Keď už bolo konečne ráno tak som si vyzliekla tu mikinu a ešte chvíľu spala.

Zobudil ma Zac. Išiel sa obliecť ale nejako zakopol a spadol na mňa. Ale mne je to už jedno. Pravdupovediac som už hore bola.

Keď sa začal obliekať začala som sa aj ja. Spolu sme išli na raňajky. Mali sme chleba natreti maslom a k tomu salam alebo šunku.

Keď som doranajkovala tak som si spomenula na tú noc. Chcela som sa tam ísť pozrieť ale nemohla som sa len tak zdvihnúť a odísť. Každý by si to všimol a šiel za mnou. A to som nechcela. Preto som počkala kým každý bude mať nejaké to zamestnanie a potom som sa rozhodla odísť. Jennifer a Josh išli pre vodu a umyť riady. Elizabeth a Dylen sa išli poprechádzať a zohnať nejaké drevo na oheň ktorý založíme večer.

Zac vyliezol do stanu a ja som mu povedala že musím ísť cikať.
Neodpovedal tak som si pomyslela že má asi počul. Tak som teda šla.

Zatiaľ som nič zvyčajné nevidela. Ale keď som šla ďalej tak som uvidela nejakú chatu. Trochu som sa zľakla. Ale nemala som odvahu tam ísť. Len som o kus pred ňou stala ako nejaký stĺp a rozmýšľala či to mam ísť povedať ostatným alebo o tom pomlcat. Nakoniec som sa rozhodla že im to asi poviem. Aby nejaká tá sranda aspoň bola.

,,Hej! Ľudia! Teraz ma počúvajte! Je to veľmi dôležité!" povedala som.
,,Tak spusti" povedal Zac.
,,V noci som počula strašný krik. Vstala som a šla za ním. Nikoho som však nevidela. A potom ten krik začal znovu. Ale teraz znel ako keby bol niekto za mnou. Ale nikto nebol. Tak som sa vrátila a išla som si ľahnúť. Teraz ráno som išla tam kde som bola v noci. A uvidela som tam nejakú chatku" povedala som a našťastie ma každý počúval.
,,Tak na čo čakáme? Poďme sa tam pozrieť všetci spolu" povedal Dylen.
Každý prikývol ale mne sa to nejako nezdalo. Ale nakoniec som prikývla aj ja. Ale aj tak som sa bála.

Blížili sme sa k chatke. Stále som sa bála. Vyzerala tak trochu ako tá chatka z hororu. Ale sem chodí veľa ľudí takže tu možno niekto býva.

,,Kto tam vojde ako prvý?" opýtal sa Zac.
,,Predsa ty" povedal Dylen.
,,Ale no tak, čo keby tam išla Chloë?" povedal Zac. Naozaj povedal moje meno? Tak to ani náhodou.
,,Nie,nie,nie mňa tam nikdy prvú nedostaneš!" povedals som mu.
,,Tak Elizabeth?" opýtal sa Dylen.
,,A prečo tam nemôže ísť Josh?" povedala Elizabeth.
,,Ja nejsom posera ako oni dvaja. Takže tam pôjdem" povedal Josh.
,,Hlupák" povedali Zac a Dylen jednohlasne.

Josh ani na chvíľu nezaváhal. Stlačil kľučku a otvoril dvere. Vošiel tam. On tam vošiel. Paneboze. Len nech sa mu nič nestane.

,,Ľudia poďte sem. Nikto tu nieje" povedal.

Všetci sme tam vošli. Ale to čo sme tam uvideli nám vyrazilo dych...