Les (Dokončené)

Chatka

Táto časť bude tiež dosť krátka. Možno bude mať iba 200 alebo 300 slov. Prepáčte.

Chloë
Všetci sme tam vošli. Ale to čo sme tam uvideli nám vyrazilo dych.

Boli tam sklenené nádoby v ktorých boli rôzne orgány z človeka. V jednej bolo ucho v ďalšej bol nos. A v ďalších veľa iných vecí. Aj črevá a bol tu dokonca aj mozog. Bol nechutný. Vždy som si ho predstavovala že bude vyzerať ako ružové prasa ale vyzerá úplne inak a dosť nechutne. Je to proste hnus.
Bol tu aj veľký stôl na ktorom bolo veľa krvi a tej krvi bolo veľa aj na zemi. A tiež tu boli aj postele. Nechápem prečo tu sú postele.
Kto môže robiť takéto veci?
Ja by som to nikdy nerobila.

Všetci sme sa tu prechádzali a pozerali sa na všetky tie nechutnosti. Ja som to už nevydržala a povracala som sa. Bolo to nechutné. Fuj. A hlavne ten zápach.

,,Mali by sme ísť preč" povedala som. Nechcem riskovať že nás tu ten hajzel chytí a zabije. Alebo nám spraví to isté čo ostatným ľuďom.
,,Chloë neblazni. Najprv si to vyfotime a ukážeme to domácim ľuďom. A tí zistia o čo tu ide" povedal Dylen.
,,Si debil? Prečo to chceš fotiť? Chceš aby nás tu ten čo to robí našiel a zabil nás? Alebo rozpitval? Niekedy si fakt debil" hucala som po ňom. Dylen je debil sám o sebe. Nechápem prečo to chce fotiť.
Prišli sme sem aby sme si to tu užili. Ale teraz keď tu vidím toto tak mám najväčšiu chuť vypadnúť. Je to hnus. Proste hnus.

,,Dylen prosím ťa prestaň. Vypadneme odtiaľto. Zbalime si veci a pôjdeme domov. Nebudeme riskovať že nás tu uvidí ten kto to všetko spravil" povedal Zac.
,,Takže len tak zdrhneme?"
,,A čo chceš robiť? Snáď tu nechceš ešte prenocovat!" skočila mu do reči Elizabeth.
,,Ale no tak zlato" povedal Dylen.
,,Žiadne zlato! Si úplný debil. Robíš zo seba iba hrdinu! Ale ty si slaboch a nie žiadny hrdina!" povedala Elizabeth. V mysli som ju povzbudzovala. Toto si Dylen zaslúži. Elizabeth má pravdu. Robí zo seba hrdinu a pritom hrdina vôbec nieje. Debil.
,,Fajn tak prepáč. Jasné? Robil som si iba srandu" povedal Dylen.
,,A z čoho prosím ťa? Z toho že každú chvíľu môžme zomrieť?" opýtal sa ho Josh po dlhšej dobe.
,,Ticho! Počúvajte! Niekto ide!" povedala Jennifer.

Zac sa pozrel von oknom a uvidel nejakých dávnych ľudí. Ostatný sme sa pozreli tiež. Vyzerali inak. Ako... Ako... A vtedy nám došlo že sme v chatke kde sú...sú... Ľudožrúti