Na gauči v obývačke sedel Nicholas, dedko, mama a Jake s malým Kyleom. Na fotelku si sadla Megan a mne a Viktorovi zostala tá posledná. Sadla som si mu na kolená a on ma objal okolo pásu. Chrbtom som sa oňho oprela a vdychovala som jeho božskú vôňu.
,,Povedz jej to mama." ozval sa Jake.
,,Tvoj otec sa rozhodol ujať sa svojich dvoch detí. Len dvoch. Mám mu poslať dve z Vás, ale nikoho nechcem pustiť. Žije si úplne naopak ako my. Na Floride. Už len cesta tam zaberie celý deň. Takmer. Prišiel by po vás jeho osobný šofér. Nicholas by šiel s vami. Ja nemôžem. A dohodla som sa s Jakeom, že on nejde. Pracuje ako môže, Kylea a Jennifer nechce nechať samých a tak ideš ty a Megan." povedala mi mama. Smrkla som. Postavila som sa, obula a utekala som von z bytovky. Vyletela som von, nasratá ako fúria. Vonku lialo ako z krhly. Ostala som zarazená. Utekala som do Betsy Head Parku. Na konci bola telefónna búdka.
,,Heaven!" kričal po mne Viktor. Zrejme utekal za mnou. Vbehla som do búdky a vytočila číslo, ktoré pre mňa už 15 rokov neexistovalo. Ozval sa hlas človeka, ktorého som milovala a zároveň neznášála najviac na svete.
,,Haló?" ozval sa hlas môjho biologického otca.
,,Otec?"
,,Hea- Heaven?" spýtal sa prekvapene. Nečakal, že mu zavolám.
,,Áno. Kedy si sa rozhodol, že dve zo svojich troch detí chceš späť? Nebodaj Madelaine nemôže mať deti a tak berieš mojej mame, ktorá už nič nemá. Obral si nás o všetko!" kričala som do slúchadla telefónu.
,,Môže tam so mnou ísť môj priateľ?" spýtala som sa.
,,Neviem. Pokúsim sa to vybaviť, Ok?"
,,Jasné, veď ako vždy. Kaz mi život! To ti to nestačí?!"
Bez toho aby mohol niečo povedať na svoju obranu, som slúchadlo naštvane tresla späť a prehrabla som si vlasy. Viktor stál za mnou.
,,Heaven? Už si v poho?" spýtal sa ma s perami na mojom krku. Odtiahla som sa a otočila naňho. Som rada, že mi to nevyčíta a rozumie mi. Usmial sa na mňa.
,,Láska, som veľmi rád, že si sa spýtala na mňa, ale pochybujem, že ma otec pustí. Poznáš ho predsa."
,,Hej, lenže mňa má tvoj otec rád!" vyplazila som mu jazyk.
,,Nerob, lebo ti ho ukusnem." zasmial sa. Odniekiaľ vytiahol dáždnik, otvoril dvere búdky a utekali sme späť ku mne domov.
,,Chvalabohu! Vďaka Viktor, si zlatíčko." povedal mu Nicholas keď sme sa ocitli v obývačke. Sadli sme si spoločne späť na fotelku a mame som porozprávala, čo som vravela otcovi. Prikývla, sem tam sa niečo spýtala. Moc to však neriešila.
,,Kedy tam ideme?" spýtala sa Megan.
,,Zajtra."
