Balila som si tašku zo slzami v očiach.
Nechcela som odísť.
Viktor.
Dedko.
Mama.
Jake.
Kyle.
Jennifer.
Nechcem opustiť ľudí, ktorí pre mňa niečo znamenajú, pre človeka, ktorého vôbec nepoznám.
,,Heaven? Máš?" spýtala sa ma mama. Viktor odišiel pred hodinou, no sľúbil mi, že sa pokúsi dohodnúť s otcom. Doteraz sa neozval.
,,Hmm? Aha, hej.. Teda skoro." odpovedala som a ukázala na kufor ktorý bol na rohu mojej postele. Bolo v ňom nahádzané šatstvo z celej skrine, od spodu až po vrch. Rovnako veľa bolo vyhádzané dookola kufra. Mama si len vzdychla a začala ma baliť.
,,Choď za ním." povedala mi jednoducho. Myslela Viktora. Prikývla som, vzala som si bundu a uháňala cez polku mesta.
++++++
,,Dobrý." povedala som Viktorovmu otcovi.
,,Ahoj Heaven! Poď ďalej, Viktor by mal prísť za chvílonku." povedal mi milo. Pán Baxter ma mal vždy veľmi rád. Sadla som si do kresla a pán Baxter vošiel do kuchyne.
,,Čaj? Kávu? Čokoládu?" spýtal sa ma.
,,Dám si čokoládu, ďakujem." odpovedala som mu. Mal pustený nejaký dokumentárny film na Nathional Geographic Channel. Po asi dvoch minútkach vošiel do obývačky s dvoma hrnčkemi z ktorých sa parilo. Čokoládu položil predo mňa, on si dal kávu. Spýtavo na mňa zazeral.
,,Asi viete, prečo som tu." začala som.
Prikývol.
,,Viem."
,,Ale dúfam, že aj tak chápeš, že ho pustiť nemôžem. Nechcem. Po tom.."
,,Po tom, ako Mary od nás odišla, chlapci mali 7, 5 a 3. Mike odišiel preč. Žije v Austrálii. Už mi ostalo len jeden a pol syna, chápeš ako to myslím?"
,,Ee."
,,Mathis študuje na univerzite, domov príde len sem tam, veď vieš. Teda len pol syna. Viktor je to jediné, čo mi po nej zostalo." povedal mi zo slzami v očiach. Nemala som to srdce, zlomiť tohto človeka, ktorý mi nikdy nič zlé neurobil. Smrkol, utrel slzy a pokračoval:
,,Ale keď sa na to pozriem očami vás dvoch, aj ja by som šiel. Nechcem Vás nijak obmedzovať."
Sadla som si k nemu na pohovku.
,,Pán Baxter. Bola som sebecká." začala som a videla som na ňom, že mi do toho chce skočiť.
,,Nie. Prosím. Nechajte ma, nech to dokončím." povedala som mu. Po chvíli prikývol.
,,Bola som sebecká. Nemyslela som na to, ako to vezmete. Prepáčte. Prežijem to. Budem sa vracať. Radšej ako vás obrať o syna." povedala som mu a objala som ho. Ďakoval mi a plakal.
,,Krásne." ozval sa hlas Viktora od dverí. Pozreli sme sa tým smerom. Stál tam, aj s jeho bratom Mathisom. Nosili hore jeho tašky. Viktor si sadol do kresla.
,,Otec, o synov nikdy neprídeš. Nemáš na výber." zasmial sa, no smutne.
,,Aj Mike je tvoj syn, i keď nie je doma. Myslí na nás. Na matku sa vykašli, už sa nevráti. A chýba nám? Nie. Nestratíš nás. Nie sme ona. Nie sme Mary." povedal mu. Pán Baxter prikývol. Odpila som si z čokolády.
,,Máš pravdu synak. Posledná otázka. Chceš tam ísť?" spýtal sa ho. Viktor prikývol.
,,Na ako dlho?"
,,Aspoň na mesiac, dva. Prosím otec."
,,Dobre." prikývol pán Baxter a pozrel na mňa.
,,Ostaneš na večeru Heaven?" spýtal sa ma. Prikývla som.
,,Rada, ďakujem."
,,Potom ťa pôjdem odkopnúť." povedal mi Viktor.
++++++
,,Ďakujem ešte raz veľmi pekne pán Baxter. Dovi." povedala som mu a vzala Viktora za ruku. Odprevadil ma až domov. Pri vchode sme sa rozlúčili.
,,Tak?" spýtala sa ma mama, keď som prišla domov. Všetko som jej prerozprávala a usmievala sa.
,,Idem spať, dobre? Dobrú." povedala som.
,,Dobre, bude tu okolo pol tretej. Ráno."
,,Čože?!"
,,17 hodín aj niečo sa tam ide. Takže tak. Dobrú, Zlatíčko."
Ľahla som si do postele, nastavila som si budík a napísala Viktorovi aby bol ráno tu.
